PostHeaderIcon Šelpice

selpiceerb1.jpgŠelpice ležia medzi Trnavou a Bolerázom, priamo na ceste spájajúcej Trnavu so Senicou a Záhorím, a v minulosti Uhorsko s Českým kráľovstvom – to jej vtislo pomenovanie Česká cesta. Ich najbližším susedom sú Bohdanovce. Od seba tieto dve dediny delí potok Trnávka, v ktorého údolí obe ležia. Toto údolie bolo osídlené už od praveku, a aj slovanské osídlenie je tu archeologickým výskumom doložené už v období Veľkej Moravy i neskôr, v 10. a 11. storočí. Prvá zmienka o dedine je z obdobia tesne pred polovicou 13. storočia, a potom v roku 1283. Šelpice, alebo tiež „Rozumkovo“, patrili do panstva hradu Červený Kameň. Turecké nájazdy v tridsiatych rokoch 16. storočia dedinu ťažko poznačili a preto sa v roku 1536 uvádza ako pustá. Noví majitelia červenokamenského panstva Fuggerovci Šelpice, tak ako niektoré ďalšie dediny svojho panstva, obnovili usadením chorvátskych kolonistov.

V chotári Šelpíc na mieste osady Nemečianka sa v minulosti nachádzala ešte jedna dedina – Nemčín. Prvá zmienka o nej je z roku 1391 už ako o vyľudnenej dedine, neskôr bola opäť osídlená v priebehu prvej polovice 15. storočia, no počas nepokojov v krajine vyvolaných bojmi o trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským v 16. storočí sa znova vyľudnila, a aj keď bola po druhýkrát osídlená Chorvátmi tak ako Šelpice, tí ju čoskoro opustili a obec znova zanikla. V neskoršom období tu bol panský majer, ktorý sa stal základom neskoršieho roľníckeho družstva.
Šelpice sa v minulosti vyznačovali väčším počtom domov so zaujímavým konštrukčným riešením – ich strecha nespočívala na obvodových múroch domu, ale na samostatných prístenných drevených stĺpoch. Samozrejmosťou bolo, že múry boli z hliny a strešnou krytinou bola slama. Postupne však tieto domy zanikli a dnes na ne odkazuje len národopisný, alebo – ako sa dnes hovorí – etnografický výskum.
Od roku 1946 má obec aj vlastný kostol, aj keď stále spadá do farnosti Bohdanoviec. Šelpický kostol Krista Kráľa, ktorý stojí uprostred cintorína, postavili v neogotickom štýle – teda s častým použitím lomeného oblúka vo víťaznom oblúku, na portáli i na oknách, či s opornými piliermi, udávajúcimi ten správny rytmus. Neogotika bola v dobe výstavby kostola už síce trocha „retro“, ale stále žiadaná.
Aj ostatné pamiatky – sochy a kríže – v obci pochádzajú až z prelomu 19. a 20. storočia. Pri kostole donedávna stál a dúfajme že po obnove aj bude stáť naďalej masívny kríž z roku 1912, a v obci stojí jeden starší kríž z roku 1894. Najzaujímavejším je sv. Ján Nepomucký, ktorý stráži bezpečnosť pocestných na moste ponad Trnávku. Tento most, vymurovaný z tehál, s dvoma veľkými oblúkmi, je nádherným dokladom staviteľstva 19. storočia a podobné mosty sa zachovali už len zriedka. Socha na ňom stojí od roku 1907, most je o niekoľko desaťročí starší.

Autor: Mgr. Jozef Tihányi – historik umenia (z pripravovanej publikacie katedry dejin umenia a kultury FF TU “Pamiatky Trnavy a okolia”)

Hľadať
Nálepky
Vitajte v Častej

Zobraziť Častá na väčšej mape
Kto je online