PostHeaderIcon Báhoň

bahon_erb2.gifKtosi tvrdil, že Báhoň, ležiaci nad miernym údolím Vištuckého potoka, dostal svoje pomenovanie podľa toho, že nemožno prejsť cez pole pri Báhoni bez toho, aby človek nezapadol do bahna. Pravdivosť tohto poznatku si musí vyskúšať každý sám, no pravdou je, že Báhoň je obklopený krásnymi poľami s úrodnou pôdou, kde sa dobre darí najrôznejším plodinám. V týchto jemne zvlnených poliach sa už z diaľky dobre vyníma vysoká štíhla veža báhonského kostola, zasväteného sv. Františkovi Serafínovi. Kostol postavili v rokoch 1914-1921 a jeho autorom je jeden z najvýznamnejších architektov svojej doby, M. M. Harminc. V období na začiatku 20. storočia staval mnohé významné i menej významné objekty, spomeňme napríklad v Bratislave dnešnú budovu Slovenského národného múzea na dunajskom nábreží, alebo budovu kde sídli Krajská knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, či mnohé kostoly – napríklad vo Vlčkovciach pri Trnave, v Prietrži na Myjave i inde. Na báhonskom jednoloďovom kostole s polygonálnym presbytériom sa môžeme stretnúť s v tej dobe už nie príliš modernými, ale stále veľmi obľúbenými neorománskymi a neogotickými prvkami.

Okrem kostola je významnou pamiatkou obce neskorobarokový kaštieľ rodiny Jesenických z rokov 1759-1765, nachádzajúci sa medzi vysoko vzrastlými stromami kedysi nádherného parku. Dnes kaštieľ, využívaný ako ústav sociálnej starostlivosti o nevidiacich, síce nezaujme nádhernou úpravou fasád ani interiéru, keďže bol v 20. storočí nevhodne upravený, no stále je významnou pamiatkou aj v širšom okolí a jeho prípadná obnova by povzniesla Báhoň medzi tie zaujímavejšie obce regiónu.
Z roku 1776 pochádza typická baroková socha Immaculaty na stĺpe, umiestnenom v areáli kostola, ktorá ukazuje Pannu Máriu stojacu na polmesiaci s hadom, symbolizujúcom zlo (napríklad turecké nebezpečenstvo) a s korunou z hviezd okolo hlavy. Takto zobrazená Panna Mária sa dostala i do obecného erbu. Okrem nej sa pri kostole nachádza aj kamenný kríž s Ukrižovaným, pod ktorým je v nike umiestnená socha Panny Márie Sedembolestnej. Tento kríž je novší, z konca 19. storočia. Z rovnakého obdobia, konkrétne z roku 1896, pochádza aj socha sv. Vendelína, stojaca na pilieri uprostred obecného návsia. Jeho atribúty, krava a ovečka pri jeho nohách a typický odev s klobúkom, dávajú jasne najavo že sv. Vendelín je patrónom pastierov a roľníkov. Aj preto je to veľmi často sa objavujúci svätý v obciach trnavského regiónu. V bočnej ulici pri potoku, dnes v záhrade jedného z rodinných domov, nájdeme aj sochu sv. Jána Nepomuckého z roku 1851. Neďaleko je most cez spomínaný potok, a to je tradičné miesto, kde by sme sa v minulosti mohli stretnúť so sochami tohto svätca. Ešte jedna Immaculata na vysokom stĺpe sa nachádza aj v poliach za obcou. Táto však vyšla z ruky ľudového majstra v roku 1744 a je upomienkou na bitku medzi Rákocziho a cisárskym vojskom, ku ktorej došlo medzi Budmericami a Jabloncom z roku 1705. Socha však patrí do chotára Jablonca.
V súvislosti s významnými osobnosťami spojenými s Báhoňom treba spomenúť, že tu na dôchodku dožil svoj život a je tu aj pochovaný cíferský rodák a neskorší významný historik a pamiatkar Vendelín Jankovič.

Autor: Mgr. Jozef Tihányi – historik umenia (z pripravovanej publikacie katedry dejin umenia a kultury FF TU “Pamiatky Trnavy a okolia”)

Hľadať
Nálepky
Vitajte v Častej

Zobraziť Častá na väčšej mape
Kto je online