PostHeaderIcon Budmerice

budmericeerb.jpgBudmerice ležia na hradskej medzi Modrou a Trnavou, nad údolím potoka Gidra. Prvú zmienku o obci nachádzame v starých listinách z 13. storočia. Osud Budmeríc bol odjakživa úzko spätý s panstvom hradu Červený Kameň. Obec dokonca na čas zanikla, a to v rokoch 1528-1532, keď sa majiteľom panstva stal lúpežný šľachtic Ladislav Moro. Neskôr sa do Budmeríc ich obyvatelia opäť vrátili. To im už z Červeného Kameňa vládli Fuggerovci a po nich Pálffyovci. Panstvo malo v tejto obci oddávna niekoľko majerov. Na mieste jedného z nich si dal Ján Pálffy v roku 1889 od viedenského architekta Alexandra Neumanna postaviť rozprávkový kaštieľ. Ako v tej dobe bývalo módou, kaštieľ bol postavený v štýle tzv. eklektizmu, pričom sa inšpiroval prvkami zo stavieb starej antiky, gotiky, renesancie, či baroka a je rozihraný mnohými vežičkami a vikiermi. V parku okolo neho bolo vysadených tridsaťdva druhov exotických rastlín a aby okolie kaštieľa nezívalo prázdnotou, dal gróf Pálffy postaviť ešte horáreň s ohradami pre líšky či srny, maštale a voliéry pre vtáctvo. Po roku 1945 sa asi predpokladalo, že v najvyššej vežičke bývalého pálffyovského kaštieľa sa usídlila múza, a tak tu zriadili Dom slovenských spisovateľov. Ktovie, či tu múza niečo poradila napríklad Ľudovi Ondrejovovi, Jánovi Smrekovi, Ivanovi Kraskovi, Jánovi Kostrovi, Margite Figuli a mnohým iným. I dnes ju tu spisovatelia hľadajú.

Staviteľ kaštieľa gróf Ján Pálffy zomrel 26. marca 1934. Na vlastnú žiadosť bol pochovaný za kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie na budmerickom cintoríne. Na mramorovom náhrobnom kameni je vyrytý latinský nápis, ktorý hovorí: „V tejto hrobke leží gróf Ján Pálffy-Erdödy právom staršieho tejto vznešenej rodiny, v slávnej hodnosti kapitána Bratislavského hradu a večného hlavného župana tejto stolice. Zomrel v Kristu 26. marca 1934. Žil 77 rokov. Cnosťou a duchom.“
Kaplnka na cintoríne, za ktorou sa nachádza spomínaná hrobka, je vlastne malý barokový kostolík, polkruhom uzavreté jednolodie zaklenuté valenou klenbou, s predstavanou štvorhrannou vežou, ozdobenou pilastrami a zastrešenou elegantnou cibuľkou. Štítový múr je zvlnený, akoby tu pôvodne mali byť volúty, ale nakoniec zostali po nich len obrysy. Jednoduchý hlavný portál s rovným nadpražím a jemne vystupujúcimi ušami má v klenáku vročenie výstavby kaplnku – 1768. Nad ním je namaľovaná Pieta, čo zodpovedá zasväteniu kostolíka Sedembolestnej Panne Márii. Vzácne je aj zariadenie kaplnky z rovnakého obdobia ako jej výstavba – teda barokové a rokokové.
V Budmericiach však stojí aj riadny starý, pôvodne gotický kostol zo 14. storočia, zasvätený Povýšeniu Svätého Kríža. Keďže bol viackrát poškodený, stopu na ňom zanechala aj obnova v roku 1706 a najmä prestavba v roku 1782. Vtedy vlastne postavili novú loď priečne cez starý kostol. Z neho ponechali iba osembokú vežu a časti vybavenia, napríklad oltárne sochy, ktoré však umiestnili na nový oltár, a pribudli i nové bočné oltáre, luisézna kazateľnica a klasicistické oltárne obrazy zo začiatku 19. storočia. Kostol s patrocíniom Povýšenia sv. Kríža musel byť v Budmericiach veľmi skoro, pretože Budmerice sa už v listinách z 13. storočia uvádzajú pod názvom odvodeným z neho ako Keresztúr, teda Križovany. A na toto zasvätenie odkazuje aj obecný erb, kde je znázornený kríž a nástroje Kristovho umučenia.
Pred farským kostolom stojí pôsobivé súsošie Najsvätejšej Trojice z roku 1864. Takýto typ zobrazenia nazývame Trón Milosti. Pred jedným z domov, ktoré toho taktiež veľa pamätajú, stojí baroková socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1773, pôvodne stála na moste nad potokom neďaleko cintorína. Za Budmericami, pri ceste vedúcej do Trnavy, stojí kamenný kríž z druhej polovice 19. storočia, ďalší, novší, nájdeme za dedinou pri ceste do Báhoňa. Pred obecným úradom stojí Božia muka z roku 1878; v čase jej vzniku tu boli len polia, ulice ktoré sa tu nachádzajú vznikli neskôr. Okrem sôch a krížov sa dá v Budmericiach natrafiť aj na zachované i zanikajúce staré hlinené domy s drevenou bránou, pôvodne so slamenými strechami.
V miestnom Kultúrnom dome sa nachádza ľudová izba, zriadená presne tak, ako voľakedy. Okrem tradičného zariadenia si tu môžeme prezrieť kroje z tejto oblasti, ktoré sa vyznačujú prekrásnou výšivkou. Budmerické ženy ako členky vyšívačského spolku Izabela od roku 1895 vyrábali pod tútorstvom dám z radov šľachty tradičnú ľudovú výšivku na odevoch i cirkevných rúchach. Tie boli potom vystavované po celom svete.
S Budmericami je spojených niekoľko významných osobností. Narodil sa tu národný buditeľ Juraj Holček (1811-1869), ktorý tu má aj pomník, ďalej známy nadrealistický básnik Rudolf Fábry (1915-1982), a v neposlednom rade historik Ján Tibenský (1923), ktorý už o svojej rodnej obci napísal rozsiahlu viacdielnu monografiu.

Autor: Mgr. Jozef Tihányi – historik umenia (z pripravovanej publikacie katedry dejin umenia a kultury FF TU “Pamiatky Trnavy a okolia”)

Hľadať
Nálepky
Vitajte v Častej

Zobraziť Častá na väčšej mape
Správy SME
Kalendár
Júl 2019
P U S Š P S N
« Júl    
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031  
Kto je online