PostHeaderIcon Dlhá

dlhaerb1.jpgTáto dedinka sa nachádza medzi Trnavou a úpätiami Malých Karpát, vo výrazne zvlnenej krajine Trnavskej pahorkatiny. Stojí tu už prinajmenšom od r. 1296, keď sa spomína ako dedina patriaca pod Červený Kameň. Aj kostol, ktorý stojí na kopčeku nad dedinou, tu mohol stáť už koncom 14. storočia. Pred polovicou 16. storočia ho však nemal kto navštevovať, dedina sa uvádza ako čiastočne vyľudnená. A tak sa panstvo, červenokamenskí Fuggerovci, rozhodlo dedinu znovu „zaľudniť“ a prizvalo sem chorvátskych kolonistov. Vtedy tu vznikli i rybníky, ale dnes by ste už v Dlhej kapra nechytili, časom tieto rybníky aj zanikli. Prichádzajúcich však dodnes z pahorku nad obcou víta kostol sv. Margity Antiochijskej s typickými prvkami renesančného kostola obranného charakteru. Postavili ho koncom 15. storočia na základoch staršieho objektu. V 17. storočí prešiel prestavbou: jeho plochý strop vystriedala hrebienková krížová klenba a pôvodnú sieťovú rebrovú klenbu v polygonálnom presbytériu vystriedala valená klenba s lunetami.
Zároveň ku kostolu pristavili mohutnú štvorhrannú vežu s murovanou ihlanovou strechou. Z niekdajšieho cintorína okolo kostola zostalo len niekoľko náhrobkov, zaváňajúcich starou krásou. Aby sme boli presní, zostal nám tu ešte aj kamenný múr s bránkou. Koncom 18. storočia, keď už bol tento ohradený areál zaplnený hrobmi, cintorín sa rozrástol smerom na východ od kostola a tu sa nachádza dodnes. Aj na ňom sa nachádza viacero starých náhrobkov, ktoré pripomínajú zručnosť starých majstrov kamenárov. Od začiatku 18. storočia stála v Dlhej kaplnka sv. Antona Paduánskeho s drevenou vežou. Keďže bola bližšie ako kostol nad dedinou, používala sa častejšie. Kapacitne vyhovovala, pretože len niekoľko rokov predtým si veriaci zo susednej Borovej, prifarení do Dlhej, dostavali svoj kostol a prestali sem chodiť na sv. omše. V roku 1920 bola kaplnka sv. Antona Paduánskeho prestavaná na jednoloďový kostol s plocho ukončeným presbytériom oddeleným od lode oblúkom v tvare oslieho chrbta. Kostol sv. Margity Antiochijskej sa po postavení kaplnky používal čoraz menej a po roku 1945 vôbec. Postupne začal chátrať, preto bol v roku 1968 a potom v deväťdesiatych rokoch 20. storočia renovovaný.
V dedine, vlastne za ňou v poli nájdeme ešte i kaplnku sv. Jána Nepomuckého so sochou sv. Jána Nepomuckého. Postavili ju asi v druhej polovici 18. storočia. Popri nej sa tiahla cesta nad údolím Podhájskeho potoka priamo do Suchej nad Parnou. Cesta koncom 19. storočia zanikla a neskôr ju zaplavili vody vodnej nádrže Suchá nad Parnou. Pri ceste do Borovej stojí kamenný kríž. Podľa spôsobu prevedenia je asi zo začiatku 20. storočia, no v týchto miestach stál kríž už aj v 18. storočí. Kríž stojí aj na rázcestí uprostred obce. Je z 18. storočia a vyšiel spod ruky ľudového majstra, čo prezrádzajú nie celkom zvládnuté, no o to poctivejšie prevedené tvary a formy. Aby mal v Dlhej kto strážiť všetky kravy, býkov, teliatka a iné užitočné stvorenia, postavili tu koncom 19. storočia sochu sv. Vendelínovi, patrónovi roľníkov a ochrancovi dobytka.

Autor: Mgr. Jozef Tihányi – historik umenia (z pripravovanej publikacie katedry dejin umenia a kultury FF TU “Pamiatky Trnavy a okolia”)

Hľadať
Nálepky
Vitajte v Častej

Zobraziť Častá na väčšej mape
Správy SME
Kalendár
Máj 2019
P U S Š P S N
« Júl    
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  
Kto je online