PostHeaderIcon Doľany

dolanyerb.jpgDedina Doľany, v minulosti Ompitál, leží na úpätí Malých Karpát severovýchodne od Častej pri vyústení jednej z hlbších horských dolín. Jej pôvodný názov vysvetľuje viacero teórií. Aj Juraj Fándly, rodák z vedľajšej Častej, ktorého život je do veľkej miery spojený s Doľanmi, sa v druhej polovici 18. storočia venoval vysvetleniu tohto pomenovania vo svojej historickej rozprave o dejinách tejto obce. Podľa neho išlo o nemecké pomenovanie „Ottental“, teda Otovo údolie, ktoré bolo neskôr skomolené na Ompital. Jeho pôvodcami boli nemeckí kolonisti, ktorých sem údajne poslal cisár Otto II. († 983). Iná, modernejšia teória hovorí, že pôvodný slovenský názov obce mohol znieť „Ompud“, podľa rodu Ompudovcov, ktorí v tomto regióne v 12. storočí vlastnili viaceré majetky. Ku nemu si nemeckí kolonisti prichádzajúci v 13. storočí pripojili koncovku „-tal“. Tretia teória hovorí, že Doľanom sa pôvodne hovorilo po nemecky „Unten Tal“, teda „Spodná dolina“, čo sa postupom času zmenilo na Ompital. Aby nikto nebol na pochybách, od roku 1948 sa obec nazýva Doľany. Samozrejme len úradne, no každý na okolí pozná aj jej pôvodný názov, a mnohí ho bežne používajú.

V roku 1606 dostala obec, patriaca do červenokamenského hradného panstva od uhorského kráľa Ferdinanda II. výsady mestečka. O niečo neskôr získala ďalšie privilégiá súvisiace s obchodom. V 17. storočí pracovala v doľanskom lese skláreň, v 18. storočí papiereň. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a zvozom dreva z panských lesov. Z dreva vyrábali poľnohospodárske nástroje (lopaty, vidly), ktoré chodili predávať na okolité jarmoky. Najvýraznejším zdrojom príjmov však vždy bolo vinohradníctvo, ktoré tu pretrváva až do súčasnosti.
Už v 2. polovici 14. storočia mali Doľany svoj kostol, zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. V rokoch 1644 a 1721 prešiel tento pôvodne gotický kostol prestavbami, ktoré mali zväčšiť jeho interiér. Najvýraznejšia prestavba však prišla v rokoch 1832-1835. Vtedy ho rozšírili o novú vežu a upravili v klasicistickom slohu. Dnes je to teda jednolodie zaklenuté krížovou klenbou, dosadajúcou na vtiahnuté piliere, s polygonálnym presbytériom na východe, zaklenutým gotickou rebrovou klenbou. Do západného priečelia kostola je vstavaná hranolová veža a nad pravouhlým portálom mu dominuje klasicistické polkruhové okno.
Zaujímavým celkom je kopček v obci priamo nad kostolom. Od kostola ku jeho vrcholu vedie krížová cesta z prelomu 19. a 20. storočia. Jej autorom je Szilárd Varday, riaditeľ umelecko-priemyselnej školy v Pešti, ktorý staval aj kaplnku na cintoríne v neďalekej Častej. Jednotlivé zastavenia krížovej cesty, vystavané z červených a žltých glazovaných tehál, sú prevedené v duchu neogotiky. Krížovú cestu ukončuje súsošie Kalvárie na vrchole pahorku, za ktorým stojí kaplnka sv. Sebastiána z roku 1708. Kalvária je z roku 1738 a pozostáva z troch kamenných krížov s Kristom a dvoma lotrami.
Najstarším objektom na tomto pahorku je však kaplnka sv. Leonarda. Väčšinou sa uvádza, že je zo 14. storočia, no jej klenba ju radí až do prelomu 15. a 16. storočia. V 17. storočí bola ku nej pristavaná kaplnka sv. Floriána. Kaplnka sv. Leonarda zaujme jednak svojím barokovým oltárom z polovice 18. storočia so sochou svätého Leonarda a s reliéfom korunovania Panny Márie, no najmä svojou neskorogotickou sieťovou klenbou s nádhernými svorníkmi a tiež jaskyňou, ktorá je zakomponovaná do objektu. Tá sa môže spájať s pustovňou, na ktorú odkazuje jednak patrocínium kaplnky, ale aj písomné zmienky o tunajšej pustovni. Od 18. storočia sa ku kaplnke konajú púte, vždy šesť týždňov po Veľkej noci. Sv. Leonard, ktorému je kaplnka zasvätená, bol franský šľachtic z 5. storočia, ktorý sa zastával zajatcov a neskôr sa stal pustovníkom. Jeho atribútom je teda čierny pustovnícky odev, ale aj reťaze, ktoré odkazujú na zajatcov, o ktorých sa staral.
Zo severnej strany je ku kaplnke sv. Leonarda pristavaná kaplnka sv. Floriána, ochrancu pred požiarom. Postavili ju v 17. storočí a z roku 1891 je jej oltár. Má zaujímavú klenbu – je to typ valenej klenby so styčnými, teda dotýkajúcimi sa lunetami, s vytiahnutými hrebienkami. Táto kaplnka má na východnej strane neskorogotický portál tvaru oslieho chrbta. Pôvodne bol asi osadený do niektorej steny kaplnky sv. Leonarda a až neskôr portál premiestnili na dnešné miesto. Z juhu je ku tomuto celku pristavaná kaplnka Lurdskej Panny Márie z konca 19. storočia a vtedy vznikol aj mohutný neogotický portál a konštrukcia striešky nad ním s vyrezávanými trámami a s liatinovým stĺpikom.
Aby to nebolo málo, južný svah pahorku pokrýva cintorín. Pôvodne sa cintorín nachádzal v opevnenom areáli okolo kostola sv. Kataríny, časti múrov tu vidno dodnes. Na konci 18. storočia zriadili nový cintorín neďaleko odtiaľ, na dnešnom mieste. Je to vlastne niekoľko cintorínov. Vždy keď sa vytýčený pozemok zaplnil, vymerali a vysvätili ďalšie miesto na svahu. To dokladá aj väčšie množstvo hlavných krížov z 18. a 19. storočia na cintoríne. Vek cintorína dokladajú aj početné zachované kamenné náhrobky.
V Doľanoch stojí však popri kaplnke sv. Leonarda aj ďalšia veľmi osobitá pamiatka: zvonica v podobe menšej mestskej veže. Dolančania si ju postavili pravdepodobne zároveň s udelením výsad na začiatku 17. storočia, aby tak dobre reprezentovala ich postavenie mestečka. Slúžila na sledovanie a signalizovanie požiaru, vojenského nebezpečenstva, ale aj na iné účely. Skladbou štvorcových blokov oddelených rímsami pripomína najmä trnavskú mestskú vežu z konca 16. storočia. V našich dedinách sa takéto „mestské“ veže vyskytujú len veľmi zriedka. Raritou je tiež fakt, že bola postavená priamo na potoku.
V Doľanoch a ich chotári sa nachádza veľké množstvo malých sakrálnych pamiatok – kaplniek, sôch a najmä krížov. Niektoré sme už spomenuli, ďalšie zaujímavé spomenieme teraz, no väčšinu ponecháme bokom. V spodnej časti obce, na križovatke, kde sa nachádza aj autobusová zastávka, stojí prinajmenšom od druhej polovice 18. storočia kaplnka sv. Anny. Za kaplnku môžeme považovať aj malý domček, v ktorom je umiestnená socha sv. Urbana. Nachádza sa vo vinohradoch východne od dediny a postavili ju približne v polovici 19. storočia. Pri budove fary stojí socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1899, pôvodne stála bližšie k potoku. Z množstva krížov spomenieme aspoň kríž z roku 1765 pred kostolom, o 101 rokov mladší kríž na rázcestí pri autobusovej zastávke a kríž za obcou pri ceste smerom na Dlhú z roku 1832, ktorý stojí na mieste hrobu zomrelých na mor.
Aj keby sme opomenuli všetky tieto nádherné a vzácne pamiatky, Doľany sú veľmi peknou obcou s množstvom zachovaných starých domov. Tie stoja jednak v najstaršej časti obce, ktorou je ulica od kostola smerom nadol. Tá sa v neskoršom období začala rozvíjať aj opačným smerom, pozdĺž potoka smerom nahor a dnes je vôbec najmalebnejšou časťou dediny. Napokon staré domy s typickým orientovaním priečne ku ulici, s dvorom zastavaným po oboch stranách často spojené jednou strechou ponad spoločnú bránu, stoja aj v časti obce, zvanej v minulosti Pažiť. Tá sa rozprestierala od autobusovej zastávky nadol a vyvíjala sa približne od začiatku 17. storočia.
Dva z týchto starých domov v centrálnej časti obce nesú pamätné tabule, odkazujúce na výnimočných dolančanov. Prvým z nich je Juraj Fándly (1750-1811). Bol spisovateľom a jedným z národných buditeľov zo skupiny okolo Antona Bernoláka a spoluzakladateľom Slovenského učeného tovarišstva (1793). Do literatúry vstúpil dvojdielnym spisom „Dúverná zmlúva mezi mníchom a diablom“, ktorým podporil zrušenie žobravých rehoľných rádov Jozefom II. V spise „Stručná história slovanského národa“ sa venoval dejinám Slovanov, napísal aj dejiny Dolian, a v knihách „Piľní domajší a poľní hospodár“, „Zelinkár“, „Slovenskí včelár“ a „O uhoroch a včelách“ podal súhrn vtedajších poznatkov z poľnohospodárstva a liečiteľstva. Pamätná tabuľa sa nachádza na dome, kde žil a zomrel. Na inom mieste má Fándly pamätný pomník z roku 1926.
Pamätnú tabuľu na druhom z domov má ďalší významný slovenský dejateľ, Juraj Palkovič (1763-1835). Narodil sa vo Veľkých Chlievanoch pri Bánovciach nad Bebravou, no detstvo a mladosť prežil tu. Stal sa katolíckym kňazom a neskôr bol profesorom na trnavskom kňazskom seminári a cirkevným hodnostárom ostrihomskej kapituly v Trnave. Na svojiu rodnú obec nezabudol a finančne vypomohol pri prestavbe kostola, konkrétne na stavbu jeho veže. Okrem pamätnej tabule má Palkovič spolu s Fándlym aj pomník pri kostole z roku 1988.

Autor: Mgr. Jozef Tihányi – historik umenia (z pripravovanej publikacie katedry dejin umenia a kultury FF TU “Pamiatky Trnavy a okolia”)

Hľadať
Nálepky
Vitajte v Častej

Zobraziť Častá na väčšej mape
Správy SME
Kalendár
Máj 2019
P U S Š P S N
« Júl    
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  
Kto je online