PostHeaderIcon Jablonec

jablonecerb.jpgJablonec, na okolí známy aj ako Halmeš, leží juhozápadne od Trnavy pozdĺž cesty medzi Budmericami a Cíferom na potoku Gidra. Je to jeden z najvýznamnejších tokov v tejto oblasti, a mierne údolie Trnavskej pahorkatiny, ktorým tečie, bolo osídlené už v neolite. Najvýznamnejším obdobím v histórii územia, na ktorom Jablonec leží, bola doba bronzová. Okolo roku 2000 pred naším letopočtom tu bolo veľké sídlisko s pohrebiskom a s opevneným centrom nachádzajúcim sa severozápadne od dnešnej obce, naľavo od cesty smerujúcej do Budmeríc. Neopevnené osídlenie sa však tiahlo takmer až po Jarnú, čo je už časť Cífera, takže toto praveké „mesto“ bolo rozsiahlejšie ako dnešná obec. V mladšej dobe železnej, asi 500 rokov pred n. l., využili priestor starého hradiska Kelti, našlo sa tu totiž sídlisko z doby laténskej. Prvá písomná zmienka o dedine je až z roku 1342. Patrila do panstva hradu Červený Kameň. Už v 16. storočí bola obec známe niekoľkými mlynmi, no kostol tu bol postavený až v roku 1656 za zemepána Mikuláša IV. Pálfiho a jeho ženy Márie Eleonóry Harrachovej. Dovtedy chodili veriaci na bohoslužby do kostolov v okolitých dedinách.

Nový kostol bol zasvätený Márii Magdaléne. Tak sa volala aj matka Mikuláša IV. Pálfiho, ktorá zomrela niekoľko rokov predtým. Bol to renesančný kostol s presbytériom orientovaným na východ, opevnený kamenným múrom a asi mal aj vežu. Podobný dodnes stojí v neďalekej Borovej. Jablonecký kostol stál pôvodne na hornom okraji obce, a tá sa až neskôr rozrástla aj povyše neho. V období tureckých vojen a stavovských povstaní na prelome 17. a 18. storočia bol kostol viackrát poškodený. Preto v roku 1860 pristúpili tunajší veriaci ku stavbe nového kostola. Bol postavený na mieste starého kostola v duchu historizujúceho romantizmu, ktorý sa na fasáde prejavuje neorománskymi prvkami. Interiér je vybavený neogotickým zariadením. Po dostavaní kostola zrušili cintorín okolo neho, a založili nový na dolnom konci dediny.
V auguste roku 1705 sa odohrala v blízkosti obce významná udalosť – územie medzi Budmericami a Jabloncom sa stalo dejiskom bojového stretu povstaleckého vojska Františka II. Rákociho a cisárskej armády, ktorá z nej vyšla ako víťaz. Na vŕšku nad Jabloncom mal František II. Rákoci veliteľské pozorovacie stanovisko. Jablonec bol vtedy istotne veľmi poničený. O tejto udalosti svedčí kríž pri ceste do Budmeríc, pri odbočke na Silnicu. Bol postavený pri príležitosti stého výročia bitky v roku 1805, azda na mieste hromadného hrobu asi tisícich padlých vojakov. Pamiatkou na nich je aj socha Panny Márie na stĺpe z roku 1744 pri ceste z Budmeríc do Báhoňa kde sa z nej odpája cesta do Vištuku. Odtiaľto kedysi viedla aj cesta do Jablonca. Okrem nej je priamo v obci aj novšia socha sv. Floriána z konca 19. storočia a pri kostole mohutný barokový podstavec s liatinovým krížom zo záveru 19. storočia. Pri vyústení bývalej Hlbokej cesty na križovatke poľných ciest stojí kaplnka sv. Vendelína, patróna pastierov a roľníkov. Niekdajší význam spomínanej cesty dokladá zachovaný tehlový most, ktorý sa klenie cez riečku Gidru dvoma polkruhovými oblúkmi, dnes vedie len do polí.
Za všetkých poctivých halmešanov spomeňme historika Jozef Országa, žijúceho v Modre.

Autor: Mgr. Jozef Tihányi – historik umenia (z pripravovanej publikacie katedry dejin umenia a kultury FF TU “Pamiatky Trnavy a okolia”)

Hľadať
Nálepky
Vitajte v Častej

Zobraziť Častá na väčšej mape
Správy SME
Kalendár
Máj 2019
P U S Š P S N
« Júl    
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  
Kto je online