PostHeaderIcon Klčovany

bolerazklcovany.jpgBoleráz leží medzi Trnavou a Trstínom na dôležitej komunikácii zvanej v minulosti Česká cesta. Jeho územie bolo osídlené už v praveku, a podľa názvu dnešnej obce bola nazvaná aj jedna zo skupín kultúr, ktoré tu sídlili v priebehu dejín. V období neskorej doby kamennej (3200-1900 rokov pred naším letopočtom) naše územie obýval ľud kultúry s kanelovanou keramikou. Jedna z jeho svojráznych skupín v rámci tejto kultúry, rozšírená na západnom Slovensku, Morave, Sliezsku, a vo východnej časti Rakúska bola nazvaná bolerázskou podľa veľkého počtu nálezov po nej práve na území chotára Bolerázu. Neskôr, okolo roku 1500 pred naším letopočtom, v dobe bronzovej, bolo toto územie tiež výrazne osídlené, a pozostatkom po tomto osídlení sú zvyšky opevneného hradiska v chotárnej časti Zámok západne od obce. Neskôr bolo na tomto mieste aj slovanské hradisko. A názov obce má takisto slovanský pôvod z obdobia Veľkej Moavy. Prvá zmienka o obci je však až z roku 1240. Vtedy boli darované dôchodky z tejto obce trnavskému kláštoru františkánok (neskôr nazvaných klarisky).

Tie potom od roku 1247 vlastnili obec až do konca 18. storočia. Na začiatku 17. storočia mal už Boleráz výsady mestečka s trhovým a jarmočným právom. Keďže obec ležala na významnej ceste, bola tu aj mýtna stanica a zájazdný hostinec. Mýto sa vyberalo na mieste dnešného obecného úradu, kde bol kedysi začiatok obce.
Ku Bolerázu bola v roku 1960 pripojená dovtedy samostatná obec Klčovany. Prvý krát sa spomína v listine s opisom hraníc chotára Bolerázu z roku 1256. Klčovany viackrát menili svojho majiteľa a začiatkom 16. storočia sa dostali do majetkov panstva hradu Červený Kameň. Už v roku 1536 sa však Klčovany spolu s neďalekými Bohdanovcami a Šelpicami uvádzajú, azda v dôsledku tureckých nájazdov, ako pusté. Osídlené boli až v druhej polovici 16. storočia.
Najvýznamnejšími pamiatkami v oboch obciach sú kostoly. V Boleráze stál v miestach bývalej farskej záhrady románsky kostol s pravouhlým presbytériom už v 12. storočí. Jeho základy boli odkryté archeologickým výskumom. Bol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Okolo neho bol cintorín obohnaný múrom. Tento starý kostol zrútili v roku 1786 a zároveň začali stavať nový, dnešný kostol, ktorému ponechali pôvodné zasvätenie. Je to barokovo-klasicistické jednolodie značných rozmerov, zaklenuté pruskou klenbou so štvorcovým presbytériom, zaklenutým českou plackou a s vežou vstavanou do priečelia členeného lizénami. Hodnotné je interiérové vybavenie kostola, predovšetkým barokový hlavný oltár so sochou sv. Michala archanjela a kazateľnica z poslednej tretiny 18. storočia.
Klčovany dlho nemali vlastný kostol, prvý si postavili až v roku 1733 v miestach dnešného cintorína a zasvätili ho Narodeniu Panny Márie. V roku 1856 tento kostolík rozobrali a postavili si nový, väčší s rovnakým zasvätením na terajšom mieste. Je to jednolodie zaklenuté pruskou klenbou s vežou vstavanou do vstupného priečelia s portálom, na ktorého klenáku je uvedené datovanie stavby. Zaujímavé je, že toto priečelie, členené lizénami a rovnako aj veža kopírujú v menšom kostol v Boleráze.
Okrem týchto dvoch kostolov je tu aj niekoľko menších pamiatok, o nič menej zaujímavých. Za kostolom v Boleráze, kde vybieha z dediny do polí cesta, ktorá kedysi viedla priamo do Horných Orešian, stojí od konca 19. storočia, ako udáva tabuľka, ale v skutočnosti asi dlhšie, kríž s Ukrižovaným a Pannou Máriou. O niečo bližšie ku kostolu, hneď za ním, stojí pekne obnovená Božia muka – pilier so strieškou zakončenou krížikom, a s výklenkom na jednej strane, kde je namaľovaný obraz sv. Vendelína, patróna roľníkov a pastierov. Hlavný kríž na cintoríne v Bolerázi je z roku 1799, volúty jeho podstavca opustili oblé tvary a už sa zalamujú v pravých uhloch. Pri kostole stojí ešte jeden kríž, je z roku 1806. Kríž pri kostole v Klčovanoch je z roku 1861. Okrem menovaných krížov sa v Bolerázi i ku nemu patriacich Klčovanoch nachádza viacero ďalších krížov a sôch, väčšinou zo začiatku 20. storočia.
Boleráz je známy aj džbánkarskou výrobou. Tá vychádzala z dielní Habánov, ktorí sa tu usadili na začiatku 18. storočia.
V Boleráze sa narodili významní vedeckí a pedagogickí pracovníci, etnografka Ema Kahounová – Drábiková a jej brat historik umenia Karol Kahoun. Okrem nich svojou umeleckou tvorbou Boleráz reprezentuje v Taliansku žijúci maliar a spisovateľ Stano Dusík.

Autor: Mgr. Jozef Tihányi – historik umenia (z pripravovanej publikacie katedry dejin umenia a kultury FF TU “Pamiatky Trnavy a okolia”)

Hľadať
Nálepky
Vitajte v Častej

Zobraziť Častá na väčšej mape
Správy SME
Kalendár
Marec 2019
P U S Š P S N
« Júl    
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
Kto je online