PostHeaderIcon Košolná

kosolnaerb.jpgKošolná leží nad údolím riečky Parná na ceste medzi Trnavou a Dolnými Orešanmi. Jej názov je odvodený od slovanského mena Košuľ. V písomných prameňoch sa spomína už v roku 1296, ako takmer všetky obce patriace do panstva hradu Červený Kameň. Tak ako ostatné dediny tohto panstva, aj Košolná bola v polovici 16. storočia natoľko vyľudnená, že tu zemepáni usadili kolonistov z Chorvátska. V prvej polovici 16. storočia tu Fuggerovci, majitelia Červeného Kameňa, vybudovali aj jeden z najväčších rybníkov na území svojho panstva. Ležal na potoku Parná severovýchodne od dediny a zvyškom po jeho hrádzi je cesta vedúca popri futbalovom ihrisku. Najvýznamnejšou pamiatkou v obci je kostol Povýšenia sv. Kríža, postavený v roku 1732. Je to jednoloďový plochostropý barokový kostolík s polygonálne ukončeným presbytériom s lunetovým záverom na východe a s predstavanou vežou zastrešenou vysokou murovanou ihlanovou strechou na západe. Keďže kostolík svojou veľkosťou už veriacim nepostačuje, v súčasnosti si stavajú nový, väčší kostol neďaleko starého v rade domov na severnej strane cesty.
Za Košolnou pri ceste do Dolných Orešian stojí malá kaplnka s nápisom s rokom 1824, no je istotne staršia, o čom svedčia staré archívne záznamy – kanonické vizitácie. Okrem nej sú v obci a v jej chotári štyri kamenné kríže: pri vchode do kostola z roku 1923, pri odbočke na Dlhú z roku 1874, hlavný kríž na cintoríne z roku 1810 a kríž s Ukrižovaným a so soškou Panny Márie v údolí pri ceste do Dlhej na rozhraní chotárov Dlhej a Košolnej z konca 19. storočia.
Okolo polovice 16. storočia sa v Košolnej usadila okrem Chorvátov menšia skupina Habánov, ku ktorej sa neskôr – v roku 1626 pripojili ďalší, a na okraji dediny bokom od hlavnej cesty vytvorili veľký habánsky dvor. Habáni žili v uzavretých komunitách so špecifickými sociálnymi návykmi, ako napríklad spoločné vlastníctvo, spoločná výchova detí, oddelené bývanie rodičov a detí, a podobne. Venovali sa rôznym remeslám a preslávili sa najmä džbánkarstvom. Svoje výrobky, pre ktoré je charakteristická biela glazúra a prevažne modrá maľovka, signovali väčšinou písmenom K (Košolná). Motívmi malieb na džbánkoch boli rastlinné ornamenty – kvety, puky a lístky ruže a iných kvetín, i prvky čerpajúce z vinohradníckeho a roľníckeho prostredia, niekedy obohatené aj o geometrické vzory. Tradícia tohto remesla dodnes pretrváva v tvorbe národného umelca Ignáca Bizmajera (*1922), ktorý sa narodil a vyrastal na habánskom dvore v Košolnej. Pod vplyvom Heřmana Landsfelda, ktorý sa zaoberal dejinami habánskeho keramikárstva, sa začal zaujímať o jej tradície a tvorbu. Ignác Bizmajer je známy predovšetkým svojimi figurálnymi výrobkami z keramiky, zobrazujúcimi výjavy z práce remeselníkov, roľníkov a vinohradníkov a z rôznych zvykov a slávností s nimi spojených. V Modre sa nachádza galéria s expozíciou predstavujúcou ukážky jeho tvorby.

Autor: Mgr. Jozef Tihányi – historik umenia (z pripravovanej publikacie katedry dejin umenia a kultury FF TU “Pamiatky Trnavy a okolia”)

Hľadať
Nálepky
Vitajte v Častej

Zobraziť Častá na väčšej mape
Správy SME
Kalendár
Marec 2019
P U S Š P S N
« Júl    
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
Kto je online