Články pre kategóriu ‘1937 - 1947’

PostHeaderIcon 1937 – 1947

Od r. 1937 obecná kronika nebola vedená. Pripadla mi leda dosť ťažká úloha spísať kroniku obce naraz za 11 rokov, keďže som v tunajšej obci ani nebol. V spísanej kronike preberáme veci len stručne, tak ako mi boly tunajšími občanmi podané, ktoré veci však zachycujú hlavný život v obci.
Mračná vojny sa sťahujú nad celým svetom. Expanzia Nemecka je čoraz viditeľnejšia a všetko sa pripravuje na vojnu. V našej obci výzanačnejšia bola evakuácia Žida Lea Steinera s celou svojou rodinou na ostrov Kubu. Keďže peniaze nemôhol sebou previesť, zakúpil za vyše milion Kčs tovaru modranskej keramiky a tovar poslal za hranice. Prišiel rok 1939, 14. marec. Celková nálada zo Slovenského štátu bola všeobecne radostná. Nariadená mobilizácia zastilhla všetkých mužov do 40. roku, ktorí aj nastúpili k svojim posádkam. Po rozpadnutí ČSR vracajú sa zpäť do svojich domovov. HSĽS plne vyvýja svoju činnosť. Ustaľuje sa nový Obecný výbor a komisárom obce sa stal Leonard Miko. V mesiaci marci opúšťa
nahlad_stranky.jpg

obec doterajší duchovný Vojtek Šulko. Odchádza do Bohdanoviec. Na jeho miesto nastupuje doterajší p. farár Ondrej Ovšenka, ktorý prichádza z Horných Zeleníc. Svojej sverenej funkcie ujíma sa s úspechom a stáva sa obľúbeným. Slovenský štát ocitá sa vo válečnom stave s Poľskom. 16 občanov nastúpilo k vojsku. Zimné mesiace prebiehajú kľudne. Miestne školy v januári a februári uskutočňujú stravovaciu akciu pre chudobných žiakov. Akcia sa plne vydarila, keďže 92 chudobných žiakov pocítilo dobro. Uskutočňujú sa večerné kurzy pre vzdelanie občianstva. Boli zahrané aj 2 divadlá, ktorých čistý zisk sa zas venoval pre chudobné žiactvo. Tienistým činom je zrušenie dosavádnej mešťianskej školy a to od 24. júna 1939. Tento čin ukázal nespokojnosť občanov, ktorí neustále podnikali kroky na jej obnovenie. Ich práca stretla sa s úspechom po jednom roku, kedy bola znovu obnovená a plní svoje poslanie. Kultúrna činnosť pozdvihla sa zriadením Miestnej osvetovej komisie. Prvým jej predsedom stáva sa riaditeľ mešťianskej školy. J. Fabini. Menovaný ujal sa činnosti s vehemenciou a výbornú pomoc získavá u všetkých miestnych učiteľov.
nahlad_stranky.jpg

Od r.1940 vidieť na poli osvety krajšie výsledky, keďže boli zriadené pravidelné večerné kurzy, nacvičili sa 4 divadelné hry, uskutočňuje sa vianočná nádielka v cene 1.600.- Kčs pre chudobných, poriada sa Stromková slávnosť, na ktorej sa vysadilo 47 ovocných stromkov. R. 1940 obec prežíva aj cirkevnú slávnosť, keď sa koná birmovka, ktorú prijalo 230 birmovancov. Sviatosť vysluhoval J. E. Dr. Buzalka. R. 1941 vyznačuje sa veľkou zimou a vojna zasahuje naše územie citeľnejšie. V tomto roku boly zahrané dve divadlá, usporiadaných 5 osláv. Plánuje sa stavba novej meštianskej školy na terajšom futbalovom ihrisku. Plány boly vypracované a celý náklad na stavbu činí 2,790.000 Kčs. Vyučovanie na školách skončilo 15. júna a to preto, že letecké nálety hatily zdarný priebeh vyučovania a nebezpečie sa veľmi zväčšovalo. Rok 1943 je pamätným obci tým, že v tomto roku sa previedla asfaltovaná cesta od Základiny po ihrisko a tým dodala obci ráz mestečka. Bola uskutočnená sbierka na nový organ, ktorý organ bol aj
nahlad_stranky.jpg

zakúpený. Miestne školy dostávajú zvukový premietací stroj, ktorý takto umožňuje žiakom získavať viac vedomostí a obveseľuje vyučovanie. Prístroj bol Mšanom daný zdarma v cene 20.000.- Kčs. Predstavenstvo obce zriaďuje aj kultúrny dom a to tak, že doterajšiu synagógu prerobilo. Všetky oslavy sa konajú tiež na tomto mieste.
Vojna sa blížila čoraz viac a viac so svojími ukrutnosťami. 29. mája 1942 vyrušila obec mimoriadna udalosť. V ten deň zablúdil protiletecký granát z Malaciek a zabil ženu v požehnanom stave. (Lemerová). Pohreb sa konal za veľkej účasti občianstva. Na pohrebe asistovala čata nemeckých rotmajstrov.
Porážka Nemecka sa už jasnejšie rysuje. Jej armády sú neustále vracané zpäť. Od 1. nov. 1944 do 1. apríla 1945 kopú sa zákopy. Na týchto pracuje asi 300 mužov a 200 žien. Hlavným skupinárom bol Ferd. Slanička. Najväčšie zákopy sa tiahli od Ompitálu po Častú a pred osadou Píla.
nahlad_stranky.jpg

Boly to 3 m hlboké a 6 m široké. 4. mája bol usporiadaný Deň slovenskej rodiny, kedy zvlášť vynikly alegorické vozy, krojovaný sprievod s hudbou. Vlastná slávnosť sa konala na školskom dvore. 16. júna bola obec vyrušená strašnými výbuchmi leteckých bômb. Sväzy za sväzmi preletovali Častú. Po prelete bolo zistené, že anglo-americké lietadlá bombardovaly Bratislavu. Nálet si vyžiadal mnoho obetí. Ešte občianstvo žilo pod strašným dojmom bombardovania, keď bolo treba prežiť novú hrôzu leteckej bitky nad obcou. Dňa 26. VI. v ranných hodinách znovu preletovali nové a nové sväzy. V zápätí strhla sa letecká bitka. Paľba z palubných zbraní, výbuchy, granáty, horiace lietadlá budili úžas. Po boji rozpŕchli sa ľudia na miesta, kde dopadli lietadlá, alebo letci. Padli dve nemecké stíhačky a s nimi 2 letci. Obaja boli zastrelení počas letu padákom. Odpoludnia doviezli k miestnemu Dr. Lamošovi nového Nemca, ktorý bol dostrieľaný na rukách. Menovaný po ošetrení vyprával ako došlo k boju: Stanovište mali vo Viedni. Hlásili im, že veľké sväzy sa blížia nad Bratislavu. Vzlietlo asi 300 stihačov, ktorí zistili, že sú v menšine a letecký boj museli
nahlad_stranky.jpg

vzdať. Na miestnych školách vyučovanie bolo prerušené od 9. nov., keďže bol ohlásený príchod Hitler-Jugendu. Dňa 16. dec. prišla autokolona nemeckej brannej moci, ktorá obsadila všetky školy. Dňa 7. I. školy uvoľnila pre slovenskú armádu, ktorá sa tu aj usadila. Všetok cennejší inventár bol složený do bedien a uložený v byte školníka. Do Častej sa evakuoval aj IV. odbor Mšano, ktorý sa 28. VIII. vrátil znovu zpäť do Bratislavy. Z kultúrnych podnikov bolo uskutočnené len najnutnejšie a to z tej príčiny, že letecké nálety ohrožovaly bezpečnosť občianstva.
Prišiel rok 1945. Východný front blížil sa do našich krajín. Cez obec prechádzalo vždy množstvo autokolon. Obyvateľstvo žilo v nervozite. Pripravovaly si kryty, do ktorých ukladali svoje cennejšie veci. Strediskom krytov sú „sivé bane“. Sú to pozostatky z baní, 190 rokov staré, vykresané v skalách v dĺžke 255 m, 1.5 m široké. Majú 3 štóly, v poslednej nachádza sa aj pitná voda. Obyvatelia si ich zriadili aj na obývanie. Dobytok vyhnali do zriadených košiarov. 3. apríla, v utorok po Veľkonočnej nedeli o 5. hod. rannej bolo od Pudmeríc vidieť prvý predvoj ČA. V tom čase v obci bolo tu ešte asi 150 Nemcov.
nahlad_stranky.jpg

Mali na obranu len jedno delo. Keď videli prichádzať kozákov, chytila sa ich panika a s jedným delom sa sťahovali s miesta na miesto. Nezmôhli sa na žiadnu obranu a rýchle ustúpili do hôr. Takto nenastal žiadny boj. Príchod kozákov mnohí prijali so strachom. Títo sa len vypytovali na Nemcov a postupovali za nimi. V horách nastaly prestrelky a výsledok bol viac zabitých. Za kozákmi prišla II. vlna pešiakov, motorizovaných, vozka, ktorí sa usadili v obci. Za týchto okolností niektorí Nemci ukryli sa do skál. Niektorí chlapci zo zvedavosti vyšli na skaly, aby sledovali postup Rusov. Nemci spustili na nich paľbu a 3 z nich boli zabití. Tento čin vyvolal všeobecné rozhorčenie. Zahynuli Cittera, Dobšovič, Monsherger. Pohreb bol náhly. Celkový počet mŕtvych bol: 24 Rusov, 12 Nemcov. Niektorí Nemci ukryli sa aj v obci. Dvoch z nich chytili, predviedli pred notársky úrad a tam ich Rusi bez vyšetrovania zastrelili. Revolučný národný výbor ujal sa hneď svojej funkcie. Predsedom bol: Štefan Soldán. Členovia výboru boli: Jozef Šmidt, farár Andrej Ovšenka, Ernest Peško, Jozef Gáži, Alexander Minárik,
nahlad_stranky.jpg

Mnohí občania, ktorí vykazovali v minulom režime nejakú činnosť, boli vyšetrení a zaistení. Mnohí prežili strach, kedže predchádzala zlá rozprava, že takýto budú zastrelení. No nikomu sa tak ďaleko nič nestalo. Členovia HG museli vypomáhať na obecných prácach. Prechodom fronty mnohí chlapci našli nabité strelné zbrane a takto dochádzalo často k nešťastiam. Takto Sokolík zastrelil svojho brata revolverom, synovia vel. žand. stanice sa taktiež hrali na streľbu do terča a jeden strelil nešťastne svojmu bratovi do hlavy a ostal na mieste mŕtvy. Na Vianoce stala sa ďalšia nešťastná príhoda, keď sa 4 pytliaci dohovorili na večerný lov. Nešli spolu, ale po 2 na dohovorené miesto. 2 z nich šli predom. Zaľahli na miesto. Naraz zbadali 2 čierne body a v domienke, že sú to diviaci vystrelili. Po výstrele zistili, že strelili na svojich spoločníkov. Jeden z nich zomrel v nemocnici. Mnohí št. úradníci zmenili svoje doterajšie miesto. Takto bol preložený doterajší notár Jozef Kačinec a namiesto prichádza Štefan Gágor aj s manželkou, ktorá bola súčasne preložená na Št. meštiansku školu.
nahlad_stranky.jpg

Taktiež doterajší riaditeľ Št. mešt. školy Ján Fabini s manželkou odchádza na nové miesto do Bratislavy. Riaditeľstvom školy bol poverený Géjza Lehocký. Vyučovanie na školách sa nemôhlo započať, lebo 3 míny vybily na škole všetky okná. Okná boli zalepené papierom a pokiaľ bolo ešte teplejšie počasie, vyučovalo sa striedavo. Nastali však chladné dni a vyučovanie bolo prerušené 27. sept. 1945. Za spolupráce Rodičovského sdruženia bolo zakúpené sklo, okná zasklené a vyučovať sa započalo 11. marca 1946. Prechodom fronty najviac utrpela rk fara, ktorá zostala spustošená a do dnešného dňa nebola vôbec opravená. Taktiež bola poškodená Lurdská p. Mária na Vŕšku. Spoločnou prácou občanov bola znovu postavená a za veľkej účasti znovu vysvätená. V tomto roku bol zriadený jednoročný učebný kurz s počtom 28 žiakov. Časy sa pomaly ukľudňujú a občania znovu sa púšťajú usilovne do novej práce. Stavebný ruch však neni žiaden a to pre nedostatok materiálu a je veľký nedostatok bytov pre št. zamestnancov. Toto je boľavá vec tunajšej obce. Rok 1947 vyznačuje sa tým, že v krátkom čase sa budú konať voľby do ÚNS. Predvolebná
nahlad_stranky.jpg

agitácia je veľmi živá. Hodno je spomenúť, že tento predvolebný boj tu veľmi slušne dopadol. Výsledok volieb v máji bol nasledovný: Demokratická strana 900 hlasov, Komunistická strana 177, Strana slobody 65 a Strana práce 17. V tomto roku uskutočnovala sa aj výmena peňazí. Celkový vklad v obci bol 7,000.000 Kčs. Vyučovanie bolo na školách riadne. Meštianska škola mala týchto učiteľov: Géjza Lehocký, Barbora Lehocká, Mária Gágorová, Eugen Maguth, Anna Maguthová, Rudo Sokolík, Mária Sokolíková a Anton Archel.
Na ľudovej škole: Julius Dvorecký, Michal Bučko, M. Lukaničová, D. Pamumerová a J. Viskupičová.
Miestny národny výbor podľa výsledku volieb mal týchto členov: Anton Bošmanský, predseda, Jozef Cích, Ferd. Pudmarčík, Balt. Izakovič, Boh. Brunovský, Pavel Šmidt, Jozef Gáži, Martin Jamál, Johan Reisenauer, Anton Hnátik, Berts Kolek, Ferdiš Kolek, Štefan Hataš, Štefan Sasko, Rudolf Rehák, Pavel Held, Fr. Cittera, Lad. Kučera, Fridrich Domaracký, Fr. Veverka a Alexander Miko. V mesiaci máji vypukol požiar v dome K. Strelku. Oheň bol však včas uhasený a škoda činila si 25.000.- Kčs. Na jar bola
nahlad_stranky.jpg

otvorená autobusová pravidelná doprava ČSD Modra – Trnava. Týmto činom nastáva pre občanov zľahčená doprava. Cez zimné mesiace bola však mnohokráť zastavená a to buď pre záveje, lebo pokazenie motorov. Taktiež bola započatá stavba garáži pri futbalovom ihrisku. Stavba však do dnešného dňa nebola dohotovená a to pre spreneveru peňazí vedúcim stavby. Behom roku boly uskutočnené nasledovné oslavy: Deň matiek, Deň víťazstva, Deň povstania. Mimo toho boly verejné prednášky. Hodno je spomenúť zreorganizovaný športový život, ktorý po ťažkostiach úspešne napreduje. Bol uskutočnený aj veľký futbalový turnaj o 5 hodnotných cien. Prvú cenu získalo domáce mužstvo, keď vo finále porazilo ŠK Suchú n.p 6:2. Úroda bola priemerná a jej skluzeň prebehla pomerne hladko. Prvý sneh napadol 5. decembra a sa neudržal.

V Častej, dňa 20. IV. 1948.
osv. ref.
nahlad_stranky.jpg

Hľadať
Nálepky
Vitajte v Častej

Zobraziť Častá na väčšej mape
Správy SME
Kalendár
Október 2019
P U S Š P S N
« Júl    
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031  
Kto je online