Články pre kategóriu ‘1959’

PostHeaderIcon 1959

Medzinárodná situácia v tomto roku bola na celom svete napätá, tak ako aj v iné roky. Studená vojna vedená kapitalistickými štátmi proti socialistickým, vyvolávala všade neistotu. Vojna či mier?! Neočakávaný triumf sovietskej vedy, ktorá dokázala ako prvá vypustiť do Vesmieru kozmickú rakétu, zmiernila toto napätie a priniesla nádej na mier, za ktorý bojuje socialistický tábor ľudu celého sveta. Slávna historia sovietskych sputníkov a kozmických rakiet sa začala dňa 4. okt. 1957. Signáli prvého sovietského sputníka oznamovali celému svetu nástup novej epochy. V zápätí na počesť 40. výročia Veľkej okt. soc. revolúcie vypustili v Sov. sväze druhý sputník so živým tvorom, psom „Lajkou“. Dňa 15. V. 1958 sa vzniesol tretí dosiaľ najväčší sputník (družica), ktorý do dnes lieta okolo Zeme.
nahlad_stranky.jpg

Prevaha Sov. sväzu vo vedeckom bádaní Vesmieru sa ešte väčšmo potvrdila 2. jan 1959, keď nová kozmická rakéta sa vymanila z príťažlivosti Zeme a preletela okolo Mesiaca a stala sa umelou planétou slnečnej sústavy. Ďalším triumfom bola viac stupňová rakéta vypustená na Mesiac dňa 12. sept. 1959, ktorá dňa 13. sept. 1959 o 22. hod dopadla na povrch mesiaca s vysostným odznakom SSSR. Veľký význam mala na zmiernenie medzinárodného napätia návšteva predsedu rady ministrov SSSR Nik. s. Hruščova v USA u prezidenta D. Eisenhowera v deň dopadu kozmickej rakéty na Mesiac dňa 13. sept. 1959. Počas štrnásť denného pobytu v USA mal N. S. Hruščov predseda rady min. veľmi dôležité rozhovory ktoré by mohli prispieť nielen k podstatnému zlepšeniu americko – sovietskych vzťahov, ale aj k zmierneniu napätia na celom svete. Preto je pozornosť celej svetovej verejnosti obrátená na túto najvýznamnejšiu štátnickú návštevu povojnových rokov.
Počasie bolo po celý rok nepriaznivé. Zima bola mierna, málo snehu, tuhé mrazy 10 – 15° trvali len pár dní. Jar bola studená, apríl, máj daždivý. V letných mesiacoch cez žatvu často pršalo a málo tepla bolo. Nepriaznivé leto vynahra-
nahlad_stranky.jpg

dila krásna jeseň, ktorá trvala až do decembra. Od 15. aug. nepršalo až do 29. okt., v tedy sa prihnala krátka búrka, ako v lete, ale dažďa bolo málo a opäť nastalo suché počasie, ktoré trvalo až do konca roku. Následky sucha boli veľké. Nedalo sa orať ani siať. Kde s veľkou námahou poorali a zasiali, zrno nevyklíčilo. Sucho vládlo v celej strednej Europe.
Výročná správa MNV o plnení úloh v obci, vytýčených pre tento rok vykazuje úspešný krok vpred v štvrtom roku II. – 5RP. Obec Častá je jedna z väčších obcí okresu Pezinok. V roku 1959 mala 2.307 obyvateľov. Narodilo sa 61 detí a zomrelo 24 osôb. Manželstvo uzavrelo 31 párov. V tomto roku postavených bolo v obci 23 rodinných domov, z toho do 12 domov sa občania nasťahovali a 11 domov je rozostavených. Prístavby, alebo opravy prevedené boli na 13 rodinných domoch. Nové domy sa postavili na modranskej ceste, v záhrade študíjnej základiny na Hoštákoch a doline za potokom pri „Panskej záhrade“. Napriek zvyšujúcej sa individuálnej bytovej výstavby, stále sa prejavuje nedostatok bytov. O zásobovanie obyvateľstva sa stará OĽSD Jednota v Pezinku. Predajne sú rozmiest-
nahlad_stranky.jpg

nené v strede obce a sú zariadené ako „Samoobsluha“. Túto novinku dedinský ľud uvítal s uspokojením, lebo má mnohé prednosti, ktoré slúžia pracujúcim. Obsluha je rýchla, tovar vkusne balený a dobre vážený!
Zásobovanie predajní tovarom je uspokojivé. Len v dodávke zeleniny a hlavne kapusty sa javí nedostatok. Tohoto ročná úroda pre nepriaznivé počasie bola slabá.
V prevádzke sú nasledovné predajne: Chlieb – pečivo a mlieko,- Žel. tovar,- Pohostinstvá 2,- a 1 na hrade Č. K.,- Ovocie – zelenina 1, Cukráreň 1,- predajňa Textilu 1,- priemyselného tovaru 1,- Odeva 1,- Škol. potreby a knihy 1,- Potraviny 2 predajne,- Chemické a šport. potreby 1,- Mäsna – výrobky z mäsa 1 spolu 15.
Zníženie cien potravín a priemyselných výrobkov dňom 1. apr. 1959 bolo veľmi radostne vítané!

stará cena nová cena stará cena nová cena
Cukor 10.40 8.80 Masť bravčová 36- 32
Múka 4.40 3.80 Masť bravčová 32- 28
Múka várová 3.50 3.20 Pečivo, rohlík 0.35 0.30
Krupica 4.70 4.20 Chlieb obyč. 2 kg 5.20 -
Ryža výber. 11.- 10.- Chlieb razoový 2 kg 5.60 -
Ryža I ak. 7.20 6.- Zemiaky 20-30
Džém jahoda ½ 10.75 8.20 Ceny obília – výkup: Kčs
Ceny alkoholu Pšenica za 1 q 100
Zvýšené: Raž 90
Rum Jačmeň 54
Vodka Jačmeň sladový 100

Textilný a konfekčný tovar bol o 25 až 30 % znížený.
nahlad_stranky.jpg

V obci je pre zdravotnú starostlivosť obyvateľstva zriadené zdravotné stredisko ÚNZ, zubná ambulancia a lekáreň. Zubná ambulancia v prvom štvrťroku nebola v prevádzke pre nedostatok pracovných síl. Pacienti museli chodiť do Pezinka. Zdravotné stredisko tohoto roku zlepšilo zdravotnú starostlivosť tým, že v obci bolo zriadených 7 zdravotných staníc, v ktorých poskytujú prvú pomoc pri úrazoch a menších poraneniach, z radov občanov vyškolené zdravotné sestry.
OSŠ zápasila aj v tomto roku s veľkými ťažkosťami pre nedostatok učební. Umiestnená je v dvoch budovách. V novej škole je 6 učební vyhovujúcich a v starej obecnej budove č. d. sú 3 učebne nevyhovujúce, miestnosti sú malé, nízke a vlhké. Dovedna je 9 učební pre 17 tried. VI. trieda má 3 odbočky – paralelky, ostatné po 2. Vo vyššom stupni v triedach VI., VII., a VIII. sú zaškolení žiaci zo súsedných obcí, Píla, Doľany a Dlhá. Vo vyššom stupni VI. až VIII. triede sa vyučuje do 13. hod. Na nižšom stupni v I. II. tr. sa vyučuje striedavo a v III. IV. a V. triede popoľudnia. Školu navštevuje 440 žiakov, vyučuje 21 učiteľov.
nahlad_stranky.jpg

Materská škola je umiestnená v novej reštaurovanej budove za „fabrikou“ v Novej ulici č. d. Je veľmi dobre vybavená. Má 35 – 40 žiakov, dve učiteľky a jednu pestúnku.
Pri OSŠ je zriadená školská stravovňa, kde sa stravuje priemerne 80 stravníkov. Kuchyňa a jedáleň je umiestnená v starej školskej budove pri kostole.
Stavba novej školy už niekoľko rokov bola napretrase, lebo naše školské pomery so svojimi nedostatkami, hlavne po stránke umiestnenia, vzbudili pozornosť na kompetentných miestach a tak došlo k rozhodnutiu, že v jubilejnom roku 1960, k 15. výročiu našeho oslobodenia sa vybuduje nová moderná škola pre Osemročnú školu v Častej.
Stavebné komisie a plánovači hľadali vhodné miesto a po mnohých úvahách rozhodli sa postaviť novú školu nie na pozemku terajšej školy, ale v záhradách od Lea Šteinera až po farskú záhradu a na druhej strane od Lea Šteinera ešte 3 záhrady, až po cestu pod Kýperkami majú tvoriť stavebný pozemok. Je to pekný kus a priamo ideálnu polohu poskytuje pre novú školu.
nahlad_stranky.jpg

Plán školy bol čoskoro vypracovaný. Zaplánovaných 14 učební, 1 telocvičňa a zvláštna osobitná budova pre „Družinu mládeže“ tvorí stavbu novej školy. V plánovanom roku 1960 bude vybudovaná iba 14. tr. škol. budova, v ďalšej etape ostatné časti. Hlavná cesta z ulice ku školskej budove povedie podľa plánu uprostred zastavenej parcely Šteinerovho domu čís. a preto tento dom v celej uličnej fronte má byť zrúcaný i vo dvore sa nachádzajúcimi stavbami.
Takto sa získa pred školskou budovou pekné priestranstvo, ktorým povedie hlavná cesta do školskej budovy po oboch stranách parkírovaná. Ideálne riešenie do budúcna, lebo sa dá vytvoriť odstránením starých domov veľké námestie až po kostol. Realizovanie však naráža na ťažkosti. V Šteinerovom dome v uličnej fronte sú obývané 2 dvojizbové byty, potom je brána a poštový úrad. Vo dvore je sála OB, 1 dvojizbový byt, obecná knižnica a vedľajšie miestnosti. Nutné by bolo zatiaľ uvoľniť aspoň jeden byt, aby sa mohla vybudovať cesta na stavenisko na presun materiálu. Žiaľ, MNV ani pre jednu rodinu nemá náhradný byt. Hľadá sa možnosť na vyriešenie tejto bytovej otázky.
nahlad_stranky.jpg

Poštový úrad musí sa tiež premiestniť pre školskú stavbu. Poštová správa prejavila ochotu postaviť na vlastný náklad vyhovujúcu budovu pre poštový úrad, žiada však od obce, vyhovujúci pozemok. Obec ponúkla pozemok starej školy pri kostole, i samú budovu č. d. 262, ten nevyhovuje, pozemok za kostolom pri požiarnickom sklade tiež nevyhovuje, okná sú na sever v uličnej fronte. Žiada pošt. správa pozemok pri škole a časť hospodárskych budov farského domu. Zatiaľ sa definitívne MNV a poštová správa nedohodli.
Kultúrna činnosť v tomto roku ochabla. OB nevyužila všetky možnosti k tomu, aby sa kultúrny život povzniesol. Ani obecná knižnica neplnila svoju úĺohu, tak ako predchádzajúce roky. Rada MNV sa zapodievala s touto otázkou, ale náprava ani potom nenastala.
No, celý problém je v tom, že OB svojími neupravenými miestnosťami už nevyhovuje a volá tiež o nápravu a o nový kultúrny stánok a nový kultúrny dom. Nakoľko, podľa stavebného plánu OB musí ustúpiť miesto novej Osemročnej škole. Preto je nádej, že čoskoro sa splní dávna túžba občanov a Častá bude mať nový kultúrny dom.
nahlad_stranky.jpg

Osvetová činnosť v tomto roku vykazuje tieto podujatia:
1 divadelné predst., nacvičila OB, názov: Dr. filozofie
1 divadelné predst., zájazd OB – Doľany
4 divadelné predst., bábkové, kočovné
4 kúzelnícke predst., profesionálne
1 slávnosť 8. mar. MDŽ OSŠ
1 slávnosť 9. V. Deň víťazstva OSŠ
1 slávnosť 18. VII. Dedo Mráz OSŠ
9 denné školenie zamestnancov kameňolomu
5 Školfilm pre žiakov OSŠ
JRD v tomto treťom roku jeho činností prekonalo už počiatočné ťažkosti a hospodárilo dobre. Predsedom je Alexander Miko, podpredseda a agronóm Ferdinand Pudmarčík a zootechnik Jozef Held. Účtovník Milan Novomestský, skladník Teodor Šafarik. Správa JRD zasedala pravidelne, prerokúvala uznesenia strany a vlády, aby tak zabezpečila plnenie úloh poľnohospodárskej výroby. Pracovná morálka však ešte stále nie je na patričnej výške, čo zapríčiňuje členom družstva značné škody. Tak napríklad obrobenie viníc nebolo prevedené tak, ako to vyžadovali povetrnostné pomery, najmä v dobe postreku viníc, ktoré sa následkom nedostatočne prevedených prác a nepriazni -
nahlad_stranky.jpg

vého počasia natoľko pokazili, že predpokladané príjmy z úrody viníc sa nesplnili. JRD malo plánovanú hodnotu pracovnej jednotky Kčs 18.-, v zálohách bolo vyplatené na prac. jednotku Kčs 10.- plus naturálie. Dodávky na štátny nákup splnilo JRD takto:

Druh dodávky Štát. nákup Dodávka Predpis
Mäso bravčové 273 q 261.69 q 127 q
Mäso hovädzie 147 q 325.13 q 111 q
Mlieko 74425 l 88407 l 48.975 l
Vajcia 0 23642 kus 57.000 kus
Ostatné mäso 14 q 0 0

Dodávky v živočíšnej výrobe neboli splnené preto, lebo začiatkom roku neboli dodržané plánované stavy ošípaných, kráv a hydiny.
Rastlinná výroba a dodávky boli splnené nasledovne:

Druh dodávky Predpis (q) Splnené (q)
Pšenica 229.34 300
Raž 116.68 268
Sladový jačmeň 379.90 210.-
Ovos 127.54 124.-
Repka 27.50 28.-
Zemiaky 203.50 204.-
Seno 71.50 103
Slama 50.-
Hrozno 460.- 690.-

V tomto roku pristúpilo do JRD ďalších 9 členov s výmerou 8 ha poľnohospod. pôdy.
nahlad_stranky.jpg

V obci je ešte 30 držiteľov pôdy nad 0,50 ha, s výmerou 18 ha pôdy sa títo držitelia vzdali pôdy v prospech JRD a niektorým bola odňatá na základe vl. nar. č. 50,- lebo nesplnili svoje dodávkové povinnosti. Ešte je v obci 14 držiteľov pôdy nad 0.50 ha. S výmerou 14 ha, ktorých ešte presvedčujú činovníci MNV o nutnosti socializácie. JRD usporiadalo dňa sept. 1959 dožinkovú slávnosť spojenú so zábavou. Večer okolo 10. hod bola zábava narušená požiarom na sídlisku JRD. Neznámy pachateľ podpálil stoh slamy. Škoda bola poistením uhradená. Súpis hospodárskych zvierat v obci ku dňu 1. júla 1959.

Hydina Husi Kozy Kone Ošípan. Hovädz. Z toho kráv
JRD 1957 - - - 575 290 68
Členovia JRD 1495 244 57 14 115 71 60
Roľníci súkrom. 976 108 94 4 77 33 17
Bezzemkovia 496 81 45 4 - - -
Spolu 4924 433 206 22 767 394

Ku dňu 31. dec. 1959

JRD 307 - - 14 526 289 72
Členovia JRD 992 24 66 - 155 84 40
Roľníci súkrom. 374 - 34 - 57 28 13
Bezzemkovia 524 18 75 - 68 - -
Spolu 2197 42 175 14 806 401

nahlad_stranky.jpg

Akcia „Z“ mala v tomto roku v pláne prevedenie úpravy a okrášlenia priestranstva od benzínovej pumpy č. domu 262 až po horný potok (Lenhartovičova ulička) a to tak, že otvorený járok popri asfaltovej ceste bol 60 cm potrubím skanalizovaný a nad kanálom celé široké priestranstvo malo byť sparkírované a tým celá časť obce okrášlená. Žiaľ, plán sa nesplnil, pre nedostatočné pochopenie občanov, lebo len málo občanov sa zapojilo do tejto akcie. Úprava vyžiadovala odstránenie pekného stromoradu popri asfaltke, lebo tam sa kládlo potrubie a tiež cesta sa má rozšíriť. V prácach sa na jar bude pokračovať. V rámci akcie „Z“ prevedený bol asfaltový náter bezprašnej cesty na Vŕšku, od kostola až po „Dolinu“. Týmto sa bývanie občanov na tejto ulici stalo znesiteľnejším, pri veľkej premávke aut z kameňolomu. Pekne bolo tiež upravené priestranstvo pred cintorínom, čím sa značne okrášlila táto časť obce. Obetavé prevádza tieto úpravy a okrášľovanie obce Jozef Cích, ako predseda komisie pre výstavbu obce, člen rady MNV a podpreds. MNV.
nahlad_stranky.jpg

MNV v Častej zriadil svoju činnosť tak, aby sa čo najväčší počet občanov zapájal do budovateľskej činnosti. Preto zasedania, ktorých bolo v roku 12, boli poväčšine verejné, poťažne sa konali za účasti zástupcov masových a straníckych organizácií.
Rada MNV mala behom roku 32 schôdzok na ktoré boli pozívaní funkcionári JRD ako i predsedovia jednotlivých komisií, na ktorých podávali referáti o priebehu plánovaných prác. Komisie, ako pomocné orgány MNV schádzaju sa pravidelne a plnili svoje plánované práce. Aktivita občanov na zriadení obec. hospodárstva a správy ešte stále nie je uspokojivá, lebo sa len čiastočne podieľajú na plnení verejnoprospešných prác. Preto naša obec aj čiastočne zaostáva v rozvoji, je ešte dosť neupravená. Nemá kult. dom, ulice nie sú dostatočne upravené, nemá dláždené chodníky atď. a to preto, lebo sa nevyužijú možnosti, ktoré vláda poskytuje na zveľadenie a okrášlenie obcí.
nahlad_stranky.jpg

Udržbárske stredisko pri MNV v Častej ma zriadené nasledovné prevádzkarne:
Murárstvo, pozostáva z 5 murárov. Holičstvo, pozostáva z 1 holiča. Stolárstvo, pozostáva z 1 stolára. Rezač dreva pozostáva z 1 pracovnej sily. Mimo týchto údržbárske stredisko zamestnáva i príležitostných murárov a robotníkov, ktorí po pracovnom čase pracujú ešte ako brigádnici v údržbárskom stredisku.
Hlavný zdroj príjmov tvorila murárska prevádzkareň. Všetky tieto prevodzovne plnili svoje úlohy dobre.
V roku 1959 činil príjem Kčs 122.459,08
V roku 1959 činil výdavok Kčs 108.059,08
V roku 1959 činil zvyšok Kčs 14.400.-
Zásoby k 31. dec. 1959 činili Kčs 7.405.-
Fušerstvo – fušky. Rada ONV v Pezinku vyhláškou č. 50/59 vyzýva občanov aby všemožne pomáhali pri likvidácii fušerstva, ktoré sa ešte stále v našom okrese vyskytuje. Fušerstvo poškodzuje národ. Hospodárstvo, prichádza k daňovým únikom a často materiál pochádza z pochybných prameňov. Kto si chce privyrobiť nech sa zapojí do drobných prevadzkarní zriadených pri MNV, kde sa umožňuje záujemcom
nahlad_stranky.jpg

u žien nad 45 rokov a chlapov 60 rokov vedľajší zárobok.Ináč sú fušky trestným činom, ktoré sa stihajú a trestajú.
Výbor žien pri MNV v Častej, je dobrým pomocným orgánom pri plnení úloh II. 5RP. Avšak od polroku 1959 ochabol vo svojej činnosti, svoje schôdzky neuskutočňoval a nebral účasť na plnení vytýčených úloh. V poslednom štvrťroku sa však jeho činnosť zlepšila a je nádej, že sa činnosť VŽ i v ďalšom  období zaktivizuje.
Hospodárenie a plnení finančného plánu MNV v Častej vykazuje vo svojej finančnej výročnej správe za rok 1959 tento stav:
Prehľad v plnení rozpočtu príjmov:

Druh príjmov Rozpočet Plnenie %
Miestne dane a popl. 76.000.- 98.595,20 129,7
Príjmy z funkč. činnosť 125.900.- 117.085,59 94,5
Podiel z št. príjmoch 33.000.- 56.394,30 170
Prídel z vyššieho rozp. 112.600.- 118.600 100
Fin. rezerva - 2.767,35 -
Celkové príjmy 345.500.- 387.441,44 112,1

Prehľad o plnení rozpočtu výdavkov

Kapitola Rozpočet Plnenie %
Poľnohospod – les.hosp. 2.600.- 2.600.- 100
Miest. hosp. 56.500.- 69.557,59 123
Školstvo a kult. 177.100.- 154.045,63 87
Vnútorná správa 79.300.- 88.185,48 111,2
Bytová – obč. výstavba 30.000.- 30.434,55 101
Spolu 345.500.- 344.831,25

nahlad_stranky.jpg

Organizácie a spolky DO – KSS, VŽ, ČSM, Sväzarm – Sväz pre spoluprácu s armádou, SČSP – Sväz československého – sovietského priateľstva, TJ- Slovan MNV, Požiarna ochrana, Sväz protifašistických bojovníkov, Odbočka invalidov.
Telovýchova a šport v Častej zaznamenáva v tomto roku pozoruhodné výsledky. TJ – Slovan – MNV Častá, futbalový oddiel bojoval takmer od svojej existencie o postup do krajskej súťaže. Teprve v roku 1959 sa naše mužstvo prebojovalo a 9. aug. 1959 začalo hrať krajskú súťaž. O tieto výsledky sa pričinili futbalisti v tomto zložení: Vicene Peško, Rydzi Štefan, Kopčík Stanislav, Tóth Jozef, Kopčík Rudolf, Minárik Eduard, Hrdlička Cyril, Štajgar Jozef, Peško Michal, Sasko Štefan, Linghofer Zoltán, Šafarik Ladislav, Kukunberg Ladislav, Citera Lenhard, Bošmanský Jozef, Šafarík Ignác.
Vedúci futbalového oddielu bol Daniel Štajger, Hospodárom Sučan Alexander, predsedom TJ Teodor Mráz. Hádzanárske družstvo staršich dorasteniek bolo založené v roku 1958 a v priebehu sezóny 58 – 59 sa prebojovalo do finále o majstrovstvo republiky, keď vysoko porážalo všetky družstvá na Slovensku.
nahlad_stranky.jpg

Uvádzam len niektoré výsledky: Porazili družstvo Lokomotíva Prešov v Prešove 19:0, Sečovce v Sečovciach 4:0, Bytču 10:3 v Častej a tak sa prebojoval do finále o majstra „Republiky“, ktoré finále sa hralo od 2. do 6. júla v Lukačoviciach. Náš oddiel skončil na druhom mieste v ČSR. Tieto úspechy dosiahli tieto pretekárky: Miklovičová Gita, Maceráková Viera, Linghoferová Eva, Sečkárová Valéria, Pešková Elena, Otrísalová Eva, Brocková Mariena, Šidlíková Eva, Struhárová Mária.
Vedúcim a trenérom hádzanárskeho oddielu bol Viliam Bartošovič, ktorý sa zaslúžil o tieto vynikajúce úspechy spolu s Jozefom Bošmanským. Činnosť TJ – Slovan MNV v Častej zriadil tento výbor: predseda Teod. Mráz, podpreds. Anton Held, pokladník Gabriel Škrabák, členovia: Daniel Štajger, Vinco Peško, Jozef Strelka, Viera Lemaníková, Viera Cíferská, Valeria Sečkárová, Jozef Bošmanský, Viliam Tuchšer, Ján Rydzl, Jozef Vrábel, Frant. Agner, Vil. Bartošovič, Ignác Porkert.
nahlad_stranky.jpg

TJ Slovan MNV Častá mala 168 členov a tieto vytvorené oddiely: Oddiel futbalový, oddiel hádzanársky, mladších i starších dorasteniek, oddiel lyžiarsky, oddiel pinpongový, oddiel šachový, ktoré plnia všetky im zverené úlohy a tak povznášajú telovýchovný a športový život v obci.
K vzácnym stavebným pamiatkam našej obce patrí, mimo starobylého hradu Červený Kameň aj kostol v obci, ktorý bol v roku 1936 – 37 prestavený a rozšírený. Kostol je pre svoju vzácnu staviteľskú hodnotu v správe Pamiatkového úradu. Jeho prestavba bola Pamiatkovým úradom povolená len s tou podmienkou, že jeho pôvodná gotická architektúra bude zachovaná a len vonkajšie časti prístavby budú nové. Aby sa však aj tieto časti prístavby vliali do gotického slohu, prenesené boli gotické okná zo starého kostola na novú prístavbu vonkajšiu. Vnútorná časť kostola, oltárna časť, klenby a nosné piliery ostali v pôvodnom stave. Malby na oknách boli prevedené pri prestavbe kostola.
nahlad_stranky.jpg

V malej pristavenej kaplnke sú na stene staré freská, ktoré boli objavené na stene starého kostola a prenesené do tejto kaplnky. Tieto malby boli zalíčené vápnom a nik už v obci nevedel, že sa na stene kostola takáto vzácna pamiatka nachádza.

strana166.jpg

Obrázok ukazuje kostol starý a prestavený. Posviacka kostola v Častej bola 5. sept. 1937. Poznámky o tom sa nachádzajú v tejto kronike na strane 61. Škoda, že o priebehu stavby kronikár už nehovorí, pretože tieto roky boli narušené vojnovým ovzduším a Hitler už silne pripravoval svojou rozpínavosťou druhú svetovú vojnu.
nahlad_stranky.jpg

Priemyselné podnikanie sa v našej obci veľmi ťažko rozvíja. Veľké bohatstvo našich hôr ostáva nevyužité. Baňa Sivá a Červená pod Mraznicami bola síce minulé roky znovu otvorená a prevádzal sa prieskum a ťažba rudy, ale práca bola z neznámych príčin po roku zastavená. Ruda sa nachádza v hĺbke 25 – 30 met. a obsahuje zínok, meď, olovo a málo niklu.
V trvalej prevádzke je kameňolom pri „Maxlovej záhrade“ v doline za kostolom, už od roku 1956, kde sa láme žulový kameň a drví na rôzne druhy štrkov počínajúc od lommového kameňa až po granulovanú drvu. V kameňolome je vybudované potrebné strojové zariadenie a zamestnáva 65 – 70 pracovných síl. Drvený kameň odváža denne 40 – 50 ČSAD aut na stavbu ciest. Majiteľom závodu je „Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky nár. po. Bratislava.
Miestny ľudový geolog Michal Kirinovič sa veľmi venuje rozvoju kamenárskej výroby u nás. Je skúseným baníkom a jeho pričinením bol objavený aj veľmi vzácny kryštálový vápenec, vhodný na výrobu terazovej drte, alebo na výrobu upomienkových
nahlad_stranky.jpg

predmetov, pomníkov atď.
V okolí hradu Červený Kameň sa nachádzajú červené skaly tiež vhodné na výrobu drte „tereso“.
V pilanskej doline v hornej časti „Tamýzková“ nachádza sa žula dobrej akosti, ktorá po vybrúsení dosiahne čierny lesk a je tiež dobrá na rôzne kamenárske výrobky.
Teda je tu veľký predpoklad pre rozvoj priemyslu, avšak jeho založenie hatí už od dávna tá okolnosť, že Častá a široké okolie leží ďaleko od železničnej dopravy. Preto sa priamo žiada, aby tento podhorský kraj, bohatý na drevo a nerasty dostal železnicu.
Dopravu osobnú a spojenie s mestom zdolávajú autobusy s dobrým cestovným poriadkom na týchto dopravných linkách: Častá – Modra – Pezinok, – železničná stanica, – Častá – Doľany, Trnava železničná stanica, – Častá – Štefanová Cífer železničná stanica, – Častá – Bratislava Avion, – Častá – Myjava.
Od 4. hod. rannej po celý deň je hustá preprava osobná, ktorá je zameraná hlavne na dopravu pracujúcich do zamestnania a zpäť.
nahlad_stranky.jpg

Cestvné autobusmi je teraz ešte o veľa drahšie ako železnicou. Cestujúci do zamestnania však majú znížené robotnícke lístky, tak ako na železnici.
Nákladnú dopravu „Služba ľudu“ tiež prevádzajú ČSAD autobusy. Súkromne nik nesmie prevádzať nákladnú dopravu, ako dovoz uhlia, dreva, piesku atď. Teda „furmančenie“ ako živnosť tiež zaniklo.
V obci prevádza túto nákladnú dopravu zatiaľ jedno nákladné auto ČSAD. Taxa za dopravu je o veľa lacnejšia, ako bola doprava súkromná.
Socializácie v našej obci, ako hlavná úloha tretieho roku II. 5RP bola úspešne dovŕšená. Iba v poľnohospodárstve je ešte malé percento súkromne hospodariacich roľníkov.
Nateraz už žiadne súkromné práce nie sú dovolené súkromnými osobami prevádzať ako zárobkovú činnosť. Všetky služby a práce potrebné pre občanov prevádza pridrúžená výroba a služba ľudu. t. j. miestne hospodárstvo pri MNV, poprípade Komunálne služby.
nahlad_stranky.jpg

Miestne hospodárstvo pri MNV však ešte nie je tak zorganizované a vybudované ako to potreby obyvateľov vyžiadujú. Chybujú najmä pracovné sily, miestnosti, dielne a zariadenie. Tieto potreby však si vynúti rozvoj socialistického zriadenia v obciach, a vybudujú sa pre všetky odvetvia potrebné dielne. Tak ako JRD prevzalo od Dominika Stipulu debnára, dielnu debnársku a kolársku, komunálne služby v Modre dielnu od Vinc. Zimmermana debnára a zriadili dielnu stolársku.

Drobničky z roku 1959.
Červený Kameň – hrad a múseum navštivilo 40 tisíc turistov a výletníkov v tomto roku. Pioniersky tábor sa buduje na Pilách v doline na „Býrešských lúkach“. Bude to veľké rekreačné stredisko.
Hydrostav vybudoval pekné rekreačné chaty pre svojich zamestnancov na Pilách.
Rybník v pilanskej doline vyčistili, opravili a zavádza sa chov rýb.
Cesta za rybníkom tzv. „Trilabute“ sa má vybudovať až pod vrch „Vysoká“ pre rekreačné výlety autom.
Úroda obilia bola stredná, hrozná sa pokazili, jablká a hrušky žiadne, slivky zarodili nadpriemerne.
nahlad_stranky.jpg

Cesta do Modry od hája „Lindava“ už cez obec Častá sa vyrovnáva, most na potoku Pajdla rozšírili a zárez v kopci pri Pajdle vyrovnali.
Tragická smrť zastihla na nočnej postrieške na diviaky 6. aug. 1959 Jozefa Hegra mäsiara nad vinohradmi „Dubovské“. Postriešky sa zúčastnil jeho švagor a poľovník ŠP. Keď sa na ráno pobierali domov, puška spolupoľovníka z neopatrnosti vypálila a zasiahla j. Hegra do brucha. Po odvezení do nemocnice zomrel. Zanechal vdovu a dve malé deti a nedostavený dom č. 249.
Pekáreň na veľkovýrobu chleba a pečiva pre Častu a okolie vybudovali na konci „Novej ulici“ na bývalom ihrisku. Montáž strojov sa prevádza. S výrobou sa započne v r. 1960.
Kanadské topoli vysadilo JRD podĺž celého potôčika „Čertový járok“ od doľanskej cesty pod vinohradmi až po „Ružové“, a za hradskou po „Rozálku“.
JRD vybudovalo tohoto roku 2 kravíny, 1 teliatník, 1 ošipáreň, 2 kuríny, 1 matečník pre prasnice.
Muflony sa v našich Malých Karpatoch veľmi pekne rozmnožili. Zdržujú sa pod Geltekom. Aj jelene a srnčie tiež i diviaky sa veľmi rozmnožili. Vysoká zver robí škody v ovocných kultúrach.
nahlad_stranky.jpg

Zdravotná starostlivosť o pracujúcich v našom štáte sa stále zvyšuje a tak i v našej obci, čo vysvitá z výročnej správy Obvodného zdravotného strediska v Častej z roku 1959, z ktorej uvádzam:
V zdravotnom obvode Častá je 5 obcí,- Častá, Píla, Štefanová, Doľany a Dlhá. Počet obyvateľov podľa údajov MNV je nasledovný:
Častá     2173 obyv.
Píla        362 obyv.
Štefanová  470 obyv.
Doľany    1320 obyv.
Dlhá          585 obyv.
Dovedna     4.910 obyvateľov

Sídlo obv. zdravotného strediska je Častá.
Obvodným lekárom je Dr. Zoltán Lamoš, obvodná zdravotná sestra Mária Lamošová.
Dentistom je Habara, inštrumentárkou M. Adamčíková, oba 3 krát týždenne 8. hod. úväzkom.
Gynecologom Dr B. Drahokoupil, dvojtýždenne 3 hod. úväzkom, sestra Már. Drozdová porod. asist. s 8 hod. úväzkom.
Pedista Dr Matulová, dvojtýždenne 3 hod. úväzkom, sestra M. Paráková s 8 h. úväzkom.
nahlad_stranky.jpg

Štatistický ukazovateľ: Obvodným lekárom lekárom v ambulancii bolo vyšetrených 17.471 ľudí, v návštevnej službe na výzvu vyšetrených 877 ľudí, z rozhodnutia lekára návševná služba 380 ľudí. Spolu bolo ošetrených 18.728 ľudí.
Nočných návštev bolo…………….212
nedelných návštev bolo…………….78
Prvých vyšetrení………………….8.803
opätových vyšetrení…………….9.925
Harmonogram práce riadi činnosť každého pracoviska. Na zníženie návalu pacientov v čakárni, pre každú obec je vyhradený deň, kedy je uprednostňovaná. Týmto sa docieľuje, že príchod pacientov je usmerňovaný, ich denný počet klesol a je daná možnosť dôkladnejšej práce. Vydávajú sa tiež poradové čísla, aby pacienti nemuseli dlho vyčekávať v čakárni.
Zdravotné stredisko je umiestnené v budove Dr Zoltána Lamoša, lekára, č. domu 1, ktorý túto budovu, bývalú veľkú súkennú továreň a farbiareň, nazývanú ešte i dnes „Fabrika“ /viď str. 11/ odkúpil od grófa Pálffyho. Budovu s prestavbou upravil /1940/ na ordinačné miestnosti a na byt, lebo v obci
nahlad_stranky.jpg

nebolo pre lekára a ordináciu vyhovujúcich bytov a miestností.
Ordinačné miestnosti boli veľmi dobre vybavené i röntgenom a elektrickým kardiografom. Neskorej (1953) bola v budove umiestnená i poradňa pre matky a kojencov. Týmto získalo zdravotné stredisko Častej a okolia veľmi dobré a vzorne zariadené miestnosti a tak sa i zdravotná starostlivosť zvíšila zásluhou menovaného lekára.
Turistický ruch sa stále u nás rozrastá, čo je potešiteľným javom dnešnej doby, lebo krásy našej vlasti sú majetkom nie jednotlivcov, ale pracujúceho ľudu. Cestovné kancelárie, závody, úrady atď. po celý rok, ale hlavné v letných mesiacoch poriadajú zájazdy vlakmi a autokarmi po celej našej vlasti.
Červený Kameň navštívilo tohoto roku 40.000 osôb. Boli tu zájazdy zo všetkých končín ČSR ale i z Wiedne, Budapešti, Nemecka a Polska.
Turistický ruch sa rozrastá aj medzi spriatelenými súsednými štátmi. Medzištátne vzájomné priateľské dohody umožňujú pobyt v cudzine, aby sa ľudia takto
nahlad_stranky.jpg

spoznávali a národy vzájomne zbližovali v boji za svetový mier.
Za týmto účelom sa poriadali po celý rok zájazdy do zahraničia, ale hlavne do SSSR. Z našej obci boli poctení viacerí občania za dobrú prácu pri výstavbe socializmu zájazdom do Sov. sväzu a zučastnili aj osláv Veľkej socialisickej revolúcie a to: Ferdinand Minárik predseda MNV,- Mária Hurbanová matrikárka MNV,- Ján Jurčo vedúci restaurácie Čer. Kameň,- Karol Ivanovič člen rady MNV,- Frant. Porkert člen rady MNV,- Karol Švarc veliteľ požiarnej bezpečnosti.
O svojich skúsenostiach a dojmoch z cesty po Sov. sväze oboznámili i našich občanov na verejnom hovore v OB.
Kronikára už druhý rok obec nemala a preto rada MNV poverila v nov. 1959 Edmunda Strelku č. d. 245, dôchodcu, bývalého riaditeľa a učiteľa na národných školách, dodatočne spracovať a písať túto obecnú pamätnú knihu.
Ja, ktornikár, mal som tiež prítležitosť spoznať veľkosť Sovietského sväzu za prvej svetovej vojny, ktorá ma vytrhla v roku 1915 zo škol. lavíc učiteľ. ústavu v Modre. V máji som nastúpil voj. službu a po výcviku odišiel na ruský front a v roku 1916 v mes. júli som sa dostal do Ruska.
nahlad_stranky.jpg

ako vojnový zajatec. Precestoval som Kiev, Kazan, po rieke Volge a Bielej Kame dostal som sa do tatarského mestečka Zelabuga. Po krátkom pobyte nastúpil som cestu cez Sibír a Mandžuzsko na východ do Spazkoe, neskorej do Chabarovsku na veľrieku Amúz. Tu som prežíval búrlivé časy Veľkej októb.-revolúcie r. 1918, ktorá dala slobodu i vojnovým zajatcom.
Ako slobodný občan ČSR dostal som sa do Vladivostoku a pracoval som v ČS prístavnom sklade do mája 1920, kedy sme americkou loďou nastúpili cestu do vlasti.
Cesta naša viedla podĺž japonského pobrežia a mesta Nagasaky, pristáli sme na ostrove Filipiny – Manila, v prednej Indii Singapore, na ostrove Ceilon – Kolombo, cez Červené more v Adene, cez Suez za Suez kanál do Alexandrie,- cez Atlantický oceán do Terstu a cez Rakúsko vlakom do ČSR, České Budejovice, Praha, Bratislava, – Častá. Cesta trvala od 19. mája do 9. júla 1920.
Vtedy Častá vyzierala tak, ako vidno na obrázku č. 1. Cesta cez obec, obyčajná vozovka, dnes asfaltka. Potok nebol regulovaný. Domček, väznica pri ceste a pri pranieri, stĺpe
nahlad_stranky.jpg

hanby už je tiež odstránený. Súsošie „Trojice“ je premiestnené pred dom č 252. Kostol je prestavený, dostal úplne nový sloh, až na starú gotickú čiast, ktorá ostala zachovalá. Viď stranu 166.

strana177a.jpg
Dolný obrázok je časť ulice oproti kostola, na konci sú tri domy so slamenou strechou.

strana177b.jpg
Pohľadom do minulosti končím tento rok 1959.

Edmund Strelka
kronikár.
nahlad_stranky.jpg

Hľadať
Nálepky
Vitajte v Častej

Zobraziť Častá na väčšej mape
Správy SME
Kalendár
Jún 2019
P U S Š P S N
« Júl    
 12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
Kto je online