Články pre kategóriu ‘OSTATNÉ OBCE PANSTVA’

PostHeaderIcon Košolná

kosolnaerb.jpgKošolná leží nad údolím riečky Parná na ceste medzi Trnavou a Dolnými Orešanmi. Jej názov je odvodený od slovanského mena Košuľ. V písomných prameňoch sa spomína už v roku 1296, ako takmer všetky obce patriace do panstva hradu Červený Kameň. Tak ako ostatné dediny tohto panstva, aj Košolná bola v polovici 16. storočia natoľko vyľudnená, že tu zemepáni usadili kolonistov z Chorvátska. V prvej polovici 16. storočia tu Fuggerovci, majitelia Červeného Kameňa, vybudovali aj jeden z najväčších rybníkov na území svojho panstva. Ležal na potoku Parná severovýchodne od dediny a zvyškom po jeho hrádzi je cesta vedúca popri futbalovom ihrisku. Najvýznamnejšou pamiatkou v obci je kostol Povýšenia sv. Kríža, postavený v roku 1732. Je to jednoloďový plochostropý barokový kostolík s polygonálne ukončeným presbytériom s lunetovým záverom na východe a s predstavanou vežou zastrešenou vysokou murovanou ihlanovou strechou na západe. Keďže kostolík svojou veľkosťou už veriacim nepostačuje, v súčasnosti si stavajú nový, väčší kostol neďaleko starého v rade domov na severnej strane cesty.
Čítaj ďalej »

PostHeaderIcon Klčovany

bolerazklcovany.jpgBoleráz leží medzi Trnavou a Trstínom na dôležitej komunikácii zvanej v minulosti Česká cesta. Jeho územie bolo osídlené už v praveku, a podľa názvu dnešnej obce bola nazvaná aj jedna zo skupín kultúr, ktoré tu sídlili v priebehu dejín. V období neskorej doby kamennej (3200-1900 rokov pred naším letopočtom) naše územie obýval ľud kultúry s kanelovanou keramikou. Jedna z jeho svojráznych skupín v rámci tejto kultúry, rozšírená na západnom Slovensku, Morave, Sliezsku, a vo východnej časti Rakúska bola nazvaná bolerázskou podľa veľkého počtu nálezov po nej práve na území chotára Bolerázu. Neskôr, okolo roku 1500 pred naším letopočtom, v dobe bronzovej, bolo toto územie tiež výrazne osídlené, a pozostatkom po tomto osídlení sú zvyšky opevneného hradiska v chotárnej časti Zámok západne od obce. Neskôr bolo na tomto mieste aj slovanské hradisko. A názov obce má takisto slovanský pôvod z obdobia Veľkej Moavy. Prvá zmienka o obci je však až z roku 1240. Vtedy boli darované dôchodky z tejto obce trnavskému kláštoru františkánok (neskôr nazvaných klarisky).

Čítaj ďalej »

PostHeaderIcon Kaplna

kaplnaerb.jpgKaplna tvorí dnes spolu s Báhoňom a Igramom, medzi ktorými leží, niekoľko kilometrov dlhú súvislú líniu domov, zoradených pozdĺž ľavého brehu Vištuckého potoka. V minulosti boli tieto dedinky menšie a rozprestierali sa medzi nimi aj úseky polí, no dnes len domáci vedia, kde končí jedna a kde začína ďalšia z nich. Stará Kaplna, ktorá sa spomína už v 13. storočí, sa rozprestierala medzi dnešným cintorínom a kostolom. Pôvodný cintorín však až do 18. storočia ležal pri kostole. Aj tunajší kostol tu musel stáť už v polovici 13. storočia a pravdepodobne nahradil staršiu sakrálnu stavbu. Kostol je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej, alebo tiež Durínskej. Jej otcom bol uhorský kráľ Ondrej II. a narodila sa na hrade v Bratislave v roku 1207. Ešte ako dievčatko ju zasnúbili s durínskym grófom Ľudovítom a ako štrnásťročná sa za neho vydala. Po niekoľkých rokoch manželstva sa žiaľ stala vdovou a spolu so svojimi tromi deťmi sa uchýlila do nemeckého Marburgu. Ešte v Uhorsku každodenne vídala hladujúcich a chorých ľudí.

Čítaj ďalej »

PostHeaderIcon Jablonec

jablonecerb.jpgJablonec, na okolí známy aj ako Halmeš, leží juhozápadne od Trnavy pozdĺž cesty medzi Budmericami a Cíferom na potoku Gidra. Je to jeden z najvýznamnejších tokov v tejto oblasti, a mierne údolie Trnavskej pahorkatiny, ktorým tečie, bolo osídlené už v neolite. Najvýznamnejším obdobím v histórii územia, na ktorom Jablonec leží, bola doba bronzová. Okolo roku 2000 pred naším letopočtom tu bolo veľké sídlisko s pohrebiskom a s opevneným centrom nachádzajúcim sa severozápadne od dnešnej obce, naľavo od cesty smerujúcej do Budmeríc. Neopevnené osídlenie sa však tiahlo takmer až po Jarnú, čo je už časť Cífera, takže toto praveké „mesto“ bolo rozsiahlejšie ako dnešná obec. V mladšej dobe železnej, asi 500 rokov pred n. l., využili priestor starého hradiska Kelti, našlo sa tu totiž sídlisko z doby laténskej. Prvá písomná zmienka o dedine je až z roku 1342. Patrila do panstva hradu Červený Kameň. Už v 16. storočí bola obec známe niekoľkými mlynmi, no kostol tu bol postavený až v roku 1656 za zemepána Mikuláša IV. Pálfiho a jeho ženy Márie Eleonóry Harrachovej. Dovtedy chodili veriaci na bohoslužby do kostolov v okolitých dedinách.

Čítaj ďalej »

PostHeaderIcon Doľné Orešany

doresanyerb.jpgDolné Orešany sú jednou z viacerých obcí ležiacich pozdĺž cesty prechádzajúcej po juhovýchodnom úpätí Malých Karpát. Charakteristickým prvkom je tu vinohradníctvo, tak ako vo všetkých dedinách a mestečkách na úpätí Malých Karpát od Bratislavy po Smolenice. Aj vďaka nemu Dolné Orešany už od 16. storočia vystupujú ako mestečko s viacerými privilégiami, medziiným s právom trhu. Najvýznamnejšou pamiatkou a zároveň najstaršou stavbou v Dolných Orešanoch je gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia. V priebehu 16.-17. storočia bol opevnený múrom s bránou, tak ako väčšina dedinských kostolíkov v tejto oblasti. Tu sa však hradba zachovala až dodnes, čo také časté nie je. Aj napriek viacerým prestavbám si kostol udržal gotický charakter. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom, zaklenutým krížovou rebrovou klenbou. Loď je zaklenutá sieťovou rebrovou klenbou zo začiatku 16. storočia. Z tohto obdobia je aj veža kostola stavaná už v duchu renesancie, no ešte s neskorogotickým portálom a s podvežím zaklenutým rebrovou krížovou klenbou so svorníkom s vročením 1525.

Čítaj ďalej »

Hľadať
Nálepky
Vitajte v Častej

Zobraziť Častá na väčšej mape
Správy SME
Kalendár
Október 2019
P U S Š P S N
« Júl    
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031  
Kto je online