Články z nálepky ‘Kronika Častej’

PostHeaderIcon Svetová vojna

Mobilizácia.

V posledných dňoch júla 1914. očakávalo občianstvo našej obci napnute budúce udalosti. Každý rozprával o vojne a tieto chýry sa potvrdzovaly, keď boli niektorí záložníci povolávaní k svojím vojenským útvarom. Dľa rozkazu nadriadenej vrchnosti bola na obecnom úrade stále služba vo dne v noci.
Mnohí ľudia šli predo dňom do poľa, svážať obilie, keď dňa 1. augusta zarachotil bubon o 3.30 hod a oznamoval všeobecnú mobilizáciu. Vyhlášky priviezol úradník služnovského úradu zo Senca autom. Hneď boly vyvesené, ľudia a najmä vojaci ich s napnutím čítali. Ešte ten istý deň sa shromaždili povolaní vojaci pred obecným domom, ktorí mali ihneď narukovať. Až malé  vynimky veselých ľudí, všetcia prítomní, vojaci, matky, sestry, bratia, otcovia, deti plakali, keď o 13 hod sa pohol smutný sprievod na 8 vozoch, odvázajúci našich záložníkov. Posledné zamávanie rukou, slzami zmáčaným kapesníkom a povozy s našími milými zmizly s dohľadu; niektorí z nich sa lúčili navždy, neuzreli viac svoj domov, svojích milých.
nahlad_stranky.jpg Čítaj ďalej »

PostHeaderIcon Prevrat

Rabovačka.

Po 20. októbri sa húfne hrnuli vojaci domov, ti čo sa skrývali hneď sa objavili a vojaci na dovolenej už nikam nešli, rozniesla sa zvesť – tak túžobne očakávaná – že je koniec vojny.
29. okt. večer nastal hluk po uliciach, bolo očuť výkriky: „Rabujú!“ Rabovka začala u Morica Schaara, obchodníka. Vylámali dvere obchodu, vnikli doň, čo bolo k jedeniu vzali, ostatné polámali, rozbili, zničili. Po chvíli odišli k Maxovi Bergerovi, obchodníkovi, ktorý aby ušiel podobnému osudu hostil ľudí vínom, jedlom, fajčivom, ale ani on nebol ušetrený, celý obchod, byt, povale, pivnice mu vyprázdnili. Rozvášnený, rozhorčený ľud ničil všetko, čo sa dalo, okná, dvere, police, pulty, nábytok, kachle, všetko dolámal. Posledného vyrabovali Maxa Steinera, u toho bolo zničené tiež všetko. Mnoho
nahlad_stranky.jpg Čítaj ďalej »

PostHeaderIcon Československá republika

Zocha doprevádzajúci  súkr. úradník Sitár, nadporučík, hneď zorganizoval národnú stráž, ku ktorej sa prihlásilo asi 60 vojakov. Táto udržovala poriadok. V obci nastal kľud a poriadok. Na udržovanie stráži prispievala obec, lesná správa Pálffyho a nadačného veľkostatku. O niekoľko dní bola vymenovaná národná rada obce, ktorá viedla dočasne obecné záležitosti, predsedom jej bol Ján Kakoni, dekan, a tejto podliehala aj národná stráž, ktorej velitelom bol Ján Gregor.
Čítaj ďalej »

PostHeaderIcon 1934

Pohyb obyvat.

V tomto roku narodilo sa v našej obci 24 chlapcov, 20 dievčat, sňatkov bolo uzavretých 12. Zomrelo 15 mužského a 14 ženského pohlavia.

Ján Kákoni, dekan – farár.

24. novembra zomrel Ján Kákoni, dekan – farár vo veku 64 rokov, vyčerpaný namáhavou prácou duchovného pastiera, ktorú konal v našej obci od roku 1915. Zosnulý bol vzorným kňazom a občanom. Mimo pastorácie vyučoval náboženstvu vo všetkých školách aj vo filiálke Pile, kam chodil dobrovoľne každý týždeň raz aj sv. omšu slúžiť. Veľkú prácu previedol so stavbou školy a so zachovaním jej rímsko katolíckeho rázu, čo ho v najväčšej miere vyčerpalo. Všetky svoje sily venoval cirkvy a občanom, nestarajúc sa o svoje hmotné zabezpečenie. Zomrel úplne chudobný. Pohrab odbavil osv. pán generálny vikár Nečesálek a zúčastnilo sa ho mimo celej obce mnoho kňazov, učiteľov, zástupcov úradov z celého okolia.

Pochovaný bol dňa 27. novembra pred hlavným krížom, na ľavom boku v našom cintoríne. Pred jeho smrťou poslaný sem bol na výpomoc kaplán
nahlad_stranky.jpg

Dr Ph a Th Viliam Mitošinka, ktorý prišiel sem z Čachtíc. Narodil sa v Pobedíne, dňa 30. decembra 1905. Bohoslovecké štúdiá odbavil na pápežskej univerzite v Ríme, zvanej „Gregoriána“. Odišiel 10. novembra 1934. Po ňom zaujal miesto správcu fary a kaplána Jozef Mitošinka narodený v Pobedíne dňa 17. okt. 1909. Bohoslovie študoval na univerzite v Štrasburgu. Pred tým bol kaplánom v Smoleniciach. Dna 8. novembra 1934 zomrela najstaršia obyvateľka obce Mirjam Jelnicková, izrael. náboženstva, vo veku 94 rokov.

Odvody.

Odvody boly prevedené v Modre koncom apríla. Odvedení boli: Jozef Gáži, Ján Lukačovič, František Štefan Sečkár, Štefan Šafárik, Michal Žofčík, František Slaninka, Rudolf Myslík, Alojz Myslík.

Hospodárske pomery.

Celková úroda hospodárskych plodín bola vzdor veľkému suchu dobrá, priemerná až na hrozno, 1 uhorský hon dal 7g raži, 8 g žita, 8.5 jačmeňa a 30 g zemiakov. Ceny obilia sa zvýšily následkom uzákonenia obilného monopolu. Predávalo sa 1 g raži za 110 Kč, žita za 150 Kč, jačmeňa za 100 Kč a zemiakov za 30 Kč. Ceny mäsa, hydiny stúply dľa minulého roku asi o 10 %. Úroda hroznov bola veľmi slabá, poneváč vinice zmrzly. Révy boly poškodené holomrazy v decembri a januári, a jarné mrazy zničily už i tak málo rašiace puky. Najviac trpely vinice mladé, ktorých je prevážna väčšina. nahlad_stranky.jpg Z jedného uhorského hona bolo priemerne 10 hl vína. Cieľom propagácie pestovania kukurice poriadala zemedelská rada v Bratislave spolu s hospodárskou a lesníckou jednotou v decembri u nás výstavu kukurice, spojenú s prednáškou. Výstava bola hojne oboslaná z Častej a Ompitálu. Bolo nadelené viac cien peňažitých od 20 do 50 Kč a diplomov. Zastupiteľstvo obce zadovážilo jedného plemenného býka importovaného zo Švajčiarska, aby zveľadilo chov dobytka. Kúpený bol od veľkostatku: Bratia Wetschi v Rohove za cenu Kč 4.060.

Hríby – veľká úroda.

Mimoriadne veľká úroda hríbov tohto roku pomohla zmierniť aspoň čiastočne hospodárskou krízou spôsobenú biedu robotníckeho ľudu. Rástly vo veľkom množstve od 15. júna do konca septembra. Cena ich sa pohybovala,  poťažne klesala od 3. do 1. Kč za kg. Jeden človek nasbieral denne 10 – 15 kg, niektoré rodiny nasbierali až 5-10 g za celú dobu. Z našej obci vyviezli priekupníci viac vagonov za letnú sezónu.

Stavby, prestavby.

Pri soche sv. Trojice bola hradská veľmi úzka a most v chatrnom stave, čo ohrozovalo stále vzrastajúcu premávku vozidiel, najmä aut. Preto krajinský úrad rozšíril v tomto mieste silnicu a postavil nový železobetonový most. Preto, že prestavbe prekážala socha sv. Trojice, s Povolením obecnej rady bola prenesená na priestranstvo pred domom čís. 174, blízo miesta, kde nahlad_stranky.jpg bola verejná studňa, ktorá musela byť zasypaná, lebo hrozila zosunutím, natoľko bola zanedbaná. Starý obecný dom bol adaptovaný na dočasnú meštiansku školu. Na uličnej fronte boly spravené dve triedy, z kuchyni predsieň a zo zadnej, dvornej čiastky jedna trieda a sborovňa. Z maštál a práčni bol zrobený byt školníka a dreváreň, ostatné staviská ako neúčelné a neopraviteľné boly zbúrané a materiál z nich bol použitý na opravy. Súčasne bola prestavená v „ Chudobinci“ čiastka od fary na obecný dom. Z čiasky priechodu (brány) bola spravená chodba, z druhej čiastky tejže a kuchyni zasedacia sieň a z uličnej fronty dve kancelárske miestnosti. Do takto prestaveného domu bol prenesený notársky a matričný úrad. Obe tieto adaptácie domov vyžiadali si nákladu Kč 38.375, ktorý obnos bol aj zaplatený. Na cirkevnom pozemku, patriacom organistovi, parc. čís. 4. postavil D. H. S. v Častej svoje skladište. Zastavená čiastka pozemku bola so súhlasom cirkevnej vrchnosti menovaného sboru, poťažne obci do prenájmu daná, dokiaľ na tom mieste bude stáť skladište, za ročitý užívací poplatok ceny 10 kg žita. Ručnou prácou, furmankami prispievali hasiči a obetaví veľkostatok Karola Pálffyho, zbytok nákladu uhradil sbor zo svojej pokladnici. V peňazoch bolo vyplatené Kč 10.008. nahlad_stranky.jpg Nový dom si vystavil Anton Hnátek na pracele čís. 780 v záhone Grefty, obdržal číslo 356. Anna Slaničková s rodinou sa nasťahovala do nového domu, vystaveného na parcele čís. 136, čís. d. 355. Krasnanský Jozef postavil si dom na prístke parcel. čís. 179. a má čís. d. 357.

Lekéreň.

Dňom 1.júla 1934. prevzal tunajšiu lekárňu p. Mag. Pharm. Vojtech Csontos, lekárnik. Lekárňa bola prenesená do domu Michala Helda čís. d. 180.

Kultúra a slávnosti.

1.septembrom bola rozšírená tunajšia mešťanská škola na 5 tried. Umiestnené sú 2 triedy v ľud. 3 tr. na dív. obecnom dome. 7. marca bola slávnosť narodenín  p. prezidenta T. G. Masaryka. 18. okt. bola smútočná spomienka na v Marsielu, tragickou smrťou zosnulých Jeho Veličenstva Kráľa Alexandra, Sjednotiteľa Jugoslávie a francúzskeho ministra Leo Bartna. Tohoto roku bola aj birmovka. Pre chorobu p. dekana mali ísť naši birmovanci do Dubovej, ale na žiadosť viacerých občanov prišiel osv. p. biskup doktor Pavel Jantausch aj do našej obci a previedol birmovanie tých, ktorí nemôhli, poťažne nechceli ísť do Dubovej, čo pokladali za ponižujúce pre naše mestečko. 28. bola slávnosť Dňa Slobody. V decembri bola výstava obrazov viacerých maliarov v našej ľud. škole. Vystavené bolo vyše 100 obrazov, z ktorých miestny občania zakúpili 18 kusov. nahlad_stranky.jpg

Obecné hospodárstvo.

Záverečné účty boly tohoto roku uzavreté nasledovne: Príjem 243.362.65 Kč, výdavok 222.447.47 Kč, hotovosť ku dňu 31. XII. je 20.915.18 Kč. Rozpočet obce bol: Potreba 219.911.36 Kč, úhrada 63.562.43 Kč, schodok 156.348.93 Kč, ktorý sa mal uhradiť 200 % príražkou k dani činžovej, čo vynesie 8.802 Kč, 300 % príražkou k ostaným daniam čo malo vyniesť 66.324 Kč, zbytok Kč 81.222.93 žiadaný bol zo sanačného fondu, ale obec nedostala nič.

Doprava.

1. mája 1934 začala riadna osobná autodoprava autobusom ČSD na linke Častá, Ompitál, Dolné a Horné Orešany, Dolné Orešany, Košolná, Suchá, Trnava a zpäť. Odjazd rano o 5.30 hod. a príjazd o 19.30 hod do Častej. Cestovné za jednú osobu je Kč 9.-.

Požiare.

Požiare boly dva: Na veľkostatku V. a E. Pálffyho, prenajatom Dr Andrejom Divékym zhorela dňa 28. sept. v noci šopa na krmu a stroje. Požiar bol hneď lokalizovaný miestným hasičským sborom. Na pomoc prišli aj sbory zo súsedných obcí. Škoda bola odhadnutá na strojoch Kč 19.260.-, na krme a slame Kč 37.800.-. Príčina požiaru bolo zistené podpalačstvo. Druhý požiar bol u Jána Herchla čís. d. 149. Zhorela čiastka strechy a krovu nad maštalou. Škoda činí 600.- Kč. Požiar vznikol samozapálením nahromadeného mokrého listu.

Epidémia zajacov.

Už cez letné mesiace bolo pozorované, že v našom chotári je nápadne mnoho zajacov uhynutých. Zistené bolo, že hynú na játrovú chorobu, ktorá vystúpila epedemicky. nahlad_stranky.jpg Stav tejto zvere preto veľmi klesol, zimný hon nevydal ani 1/10 normálneho úlovku. V jaseň a zime prestala táto choroba.

Počasie:

Nový rok začal krásnym slnečným dňom, teplota dosiahla +10ºC. Celý mesiac bola mierna zima. Len málo snehu padlo. Vlažné počasie trvalo ešte aj vo februári. Teplota kolísala medzi +13ºC až -13ºC. Padal 4 krát sneh, ale neostal dlho. Začiatkom marca bolo niekoľko dní teplo, začaly sa ukazovať jarné kvetiny. Prostred marca sa hodne ochladilo, ku koncu ale bolo zasa teplo. Sneh už nepadal. 25. III. dosiahla teplota +20ºC. Poľné práce boly v plnom prúde, marhule a mandale zaly kvitnúť. 2. a 3. apríla sa náhle ochladilo, padal sneh, v noci mrazy. Medzi 10. – 20. oteplenie, kvitly aj ostatné stromy. Najvyš. teplota 17. IV. +28ºC. Srážok málo, zato hodne vetrno. Do 12. mája horúce, potom ochladenie 15. V. v noci mráz, cez celý mesiac vetrno. 19. VI. dosiahla teplota +35ºC. Celý jún veľmi premenlivý. Teplota klesla až na +5ºC. Bolo viac malých dažďov, stály severovýchodný vietor však všetkú vlahu vysušil. Za celý júl padlo iba 16 mm dážďov, bolo veľmi sucho a sparno najmä 22. a 23. kedy bolo +35ºC. V auguste padlo niekoľko vydatných daždov, 74 mm. 15. aug. silná búrka. Po daždi sa ochladilo obyčajne na +6ºC. September ako august, srážok 124 mm. V prvej polovici októbra teplo, 1. X. +26ºC, ale teploty postupne ubývalo až do konca, kedy už boly slabšie mrazy. Zato v novembri bolo dosť nahlad_stranky.jpg ľavno. Najvyššia teplota +17ºC bola 17. a 19. Nastaly silné mhly najmä večer a rano. Toto počasie sa udržalo až do 27. dec., keď padol prvý sneh, ale konca roku bola len mierna zima. Celkom padlo 625.1 mm srážok. nahlad_stranky.jpg

PostHeaderIcon 1962 – 1. časť

Medzinárodná situácia. Rok 1962 nebol rokom kľudu a mierového spolunažívania. Zvýšené medzinárodné napätie medzi táborom socialistických a kapitalistickýh krajín sveta vyvolal postoj kapitalistických krajín a to najmä amerického imperializmu, ktorý všemožne hatí oslobodzovací boj koloniálnych štátov afrických a azijských zpod útlaku západných mocností, Anglicka, Holandska, Francúzka, Belgicka a Španielska. Vo veľkej miere zostril medzinárodnú situáciu i postoj Severoamerických štátov voči Kube, ktorá ako prvá krajina amerického kontinentu pozdvihla zástavu socializmu a bola všetkými štátmi socialistického bloku a najmä Sovietskeho sväzu v plnej miere podporovaná na upevnenie jej hospodárstva a zdarného vývoja. Túto skutočnosť USA ťažko znášali, keď videli, že Kuba, malý osemmilionový štát je pevne odhodlaný vytvoriť si socialistický štát a že jeho ľud so zbraňou v ruke si chráni tieto vydobytky a boli schopní odraziť i vpád reakcionárov na ostrov Kuba a preto uvalili na tento mladý štát blokádu na mori, vo vzduchu i na suchu. Ba dokonca chystali i nový vpád na Kubu s kontrarevolucionármi Kuby. Toto donútilo Soviet. sväz, aby poskytol revolúčnej Kube na jej ochranu i raketové zbrane. Nastala nebezpečná až kritická svetová situácia, ktorá doviedla ľudstvo na okraj nukleárnej atomovej rakétovej vojny. Za odvrátenie vpádu a zmarenie plánov voči slobodnej Kube a tým i odvrátenie svetového
nahlad_stranky.jpg

vojnového konfliktu môže ľudstvo vďačiť len pevnému, rozumnému a zodpovednému postoju Sov. sväzu a jeho mierovej politike, že po diplomatickom vyjednávaní raketové zbrane boli z Kuby odvolané a ÚSA muselo zrušiť blokádu. Ďalší vývoj veci ukáže budúcnosť.
Tieto udalosti potvrdili aj úplnú správnosť postoja Sov. sväzu i v otázke uzavretia mierovej zmluvy s Nemeckou demokratickou a spolkovou republikou a tiež i v nevyriešenej otázke Berlina, aby sa raz navždy skoncovalo nebezpečenstvom vojny, ktorá by za dnešnej vysokej vojnovej techniky viedla ku katastofe ľudstva na celej Zemi.
Nebezpečné militaristické a revanžistické výčiny v Nemeckej spolkovej republike, teda v našej bezprostrednej blízkosti sú tiež iskry z ktorých už v minulosti viackrát vznikol svetový požiar,- vojna a nebezpečne ohrozujú mier i dnes. Preto naša zahraničná politika je súčasťou jednotnej zahraničnej politiky socialisktckých krajín, základom je mierové spolunažívanie so všetkými národmi. Sme pre mierové riešenie všetkých sporných otázok medzi národmi. Sme proti imperializmu a kolonializmu. Podporujeme všetky snahy a boje za slobodu národov, demokráciu za pokrok a socializmus. To neznamená však, ak sme pre riešenie sporných otázok mierovou cestou, že nebudujeme svoju obranu. Naša republika je pevným článkom obrany spojenectva členov „Varšavskej zmluvy“.
Uplynulý rok bol teda rokom nekľudným, rok vojenských nástrah a rôznych príprav na obranu štátu a civilného obyvateľstva. Toto všetko vplývalo na naše hospodárske pomery dosť nepriaznivo, ako i na
nahlad_stranky.jpg

pokojný život ľudstva. Nie je div, že v tomto napiatom ovzduší ľudia strácali nervy a časom upadali až do panikárstva. Z obavy, že vojna vyvolá aj menové opatrenie, utrácali neúčelne peňažné hotovosti, skupovali tovar všetkého druhu a robili nadmerné zásoby a tým sa ochromilo riadne a pravidelné zásobovanie predajní. Po celý rok tohto roku sa pocitovali vážne ťažkosti v zásobováni. Nedostatok mäsa, masti a masla ako i koloniálneho tovaru, vyvolával často i nespokojnosť občanov pri nákupoch, čoho si bola vedomá i naša vláda. Avšak následky „studenej vojny“ a tiež i čiastočná neúrodnosť v poľnohospodárskej výrobe sa napochytro odstrániť nedali.
Napriek týmto ťažkostiam, náš hospodársky život nezastal. Ba naopak, naši pracujúci závažnými záväzkami snažili sa nie len splniť, ale i prekročiť ich výrobné úlohy vo všetkých odvetviach nášho národného hospodárstva a to najmä v priemysle. Poľnohospodárska výroba mala značné nedostatky a preto XII. sjazd Komunistickej strany, pri ostrej kritike tretieho roku 5RP vytýčila dlhodobé úlohy až do roku 1970 pre našu socialistickú spoločnosť a Jednotné roľnícke družstvá.
Štátna kontrola. Aby sa rozvoj našej socialistickej spoločnosti a štátu na ceste ku komunizmu upevnil, pristupuje sa v tomto roku  k významnému opatreniu k novému usporiadaniu štátnej kontroly. Celý doterajší systém tejto kontroly sa má prenikavo prebudovať na všetkých stupňoch štátnej správy ľudovej kontroly a závodoch, kde sa vytvoria volené kolektívy kontroly z ľudu. Vytvorením komisií ľudovej kontroly sa urobí ďalší dôležitý krok k prehlbeniu socialistickej demokrácie v našej vlasti. Medzi prostriedky riadenia a uskutočnenia úloh patrí kontrole
nahlad_stranky.jpg

úloha sledovať, ako sa plnia uznesenia a smernice strany, ako sa plnia plány a zákony, uznesenia vlády, odstraňovať zistené závady, nedostatky a prekážky ich plnenia. Poslánim kontroly je teda zabrániť, aby uznesenia, zákony a plány nezostali na papieri, aby nenastal rozpor medzi uznesením a skutočnosťou. Vzhľadom na túto základnú a rozhodujúcu úlohu kontroly, je prirodzené, že úloha kontrolovať patrí k najvýznamnejším základným povinnostiam všetkých čo vytyčujú a schvaľujú úlohy i všetkým čo sú zodpovedný za uskutočnenie úloh a uznesení a teda nielen povinnosťou špeciálnych orgánov priamo poverených kontrolou. Existencia a činnosť kontrolných orgánov, ktorých hlavným a špeciálnym poslanim je uskutočnovať kontrolu, nezbavuje teda zastupiteľské a riadiace orgány, ani v najmenšom povinnosti, aby sami dôsledne rozvíjali kontrolnú činnosť. Ide teda o to, novou formou priamej činnosti a rozhodujúcej účasti pracujúcich a ich volených zástupcov na kontrole, umožňovať a zabezpečovať ešte účinnejšie uznesenie strany a vlády. Ide o to, aby štátne úlohy, zákony a plány sa plne uskutočňovali v súlade s vôľou pracujúcich z ich záujmami a potrebami. Aby sa pri ich uskutočňovaní čo najefektívnejšie a najbezpečnejšie uplatnili bohaté a cenné skúsenosti a iniciatíva pracujúcich, ktorí svojou prácou zabezpečujú ich splnenie, v závodoch a v Jednotných roľníckych družstvách.
Toto opatrenie a zákon o „ľudovej kontrole“ si vynútili mnohé nedostatky v závodoch a v JRD, ktoré zapríčinili štátu a celej spoločnosti veľké národohospodárske škody, nedostatok mäsa, masti, vajec, masla a mlieka a v závodoch nekvalitné výrobky a nepodárky, ako i veľké ztraty s poškodzovaním socialistického vlastníctva.
nahlad_stranky.jpg

JRD výročná zpráva 1962.

V tomto nedobrom hospodárení nebolo výnimkou ani Jednotné roľnícke družstvo v Častej, ktoré o svojej činnosti sebakriticky podalo na výročnej členskej schôdzi túto zprávu: Tak ako každý hospodár, tak i my členovia Jednotného roľníckeho družstva v Častej  pozierame do minulosti a hodnotíme naše hospodárenie, aby sme pre budúce funkčné obdobie sa pripravili a s novými silami a skúsenosťami lepšie mohli vykročiť vpred do roku 1963. Prácu však nemožno merať len tým, čo sme vykonali, ale najmä s tým, čo máme a čo musíme ešte vykonať. A toho je tomto roku viac ako vlani. Zvlášť keď pripočítame vlaňajšie dlhy, záväzky a sľuby. Skúsenosti z minulého roku vážne a výrazne nabádajú nás k tomu, aby sme o veľa zodpovednejšie pristúpili k plneniu plánu. Dôsledne dbali na jeho sústavnú a pravidelnú realizáciu a kontrolu. Čo najlepšie využívali prostriedky na investície v rámci plánovaných úloh, hladali a naximálne využili miestne rezervy. Miestne prostriedky a iniciatívu občanov rozvíjali. Zvýšené úlohy, ktoré nás v tomto roku čakajú, musíme splniť, ba i prekročiť! Toto od nás všetkých členov JRD za spolupráci s MNV,- DO-KSS, ako i všetkými zložkami Nár. frontu, očakáva naša KSČ, Komunistická strana československa a vláda ČSSR. Očakáva, že budeme pracovať lepšie, lepšími výsledkami, že prekonáme prechodné ťažkosti a nedostatky v našom poľnohospodárskom závode v Jednotnom roľníckom družstve. Očakáva sa, že budeme pracovať tak, ako nás k tomu učí naša strana a vláda, teda zodpovedne, rozvážne, disciplinovane a energický. Najvážnejšie problémy a nedostatky sú práve v poľnohospodárstve. Previerka efektívnosti (úspornosti) sa neprejavila v poľnohospodárstve a nezlepšila situáciu, hlavne vo výrobe.
nahlad_stranky.jpg

Nedostatky vo výrobe.

Toho príčinou bola nedostatočná kontrola dodávkových zmlúv a nedostatkov, ako i nízka úroveň riadiacej a organizátorskej práce. Treba konštatovať, že dosahované výsledky v poľnohospodárskej výrobe nezodpovedajú možnostiam, ktoré dávajú všetky prijaté opatrenia. Bude preto potrebné, aby sme v nastávajúcom roku 1963, ako členovia Jednotného roľníckeho družstva vynaložili viac úsilia na splnenie úloh, ktoré si postavíme.
V tomto roku po XII. jazde Komunistickej strany československa pracujúci ľud našej socialistickej vlasti bude organizovať veľké súťaženie na splnenie úloh vytýčených XII. sjazdom KSČ. V rámci súťaženia budeme sa maximálne usilovať o najlepšie plnenie plánu, využitím všetkých vnútorných a miestnych rezerv. Hnacou silou socialistickeho súťaženia na zvýšenie produktivity práce je zavedenie prémiového odmeňovania.

Úlohy do budúcna.

K zabezpečeniu ďalšieho rozvoja poľnohospodárskej výroby i v našom roľníckom družstve bude potrebné riešiť niektoré hlavné úlohy a to plne venovať pozornosť rastlinnej vyrobe, zvýšiť jej zostup a plne využívať pôdneho fondu. Orientovať sa hlavne na výrobu hodnotných krmív a dosiahnuť v krmovinovej základni sebestačnosť. Ďalej bude potrebné účelnejšie využívať investičných prostriedkov na rozhodujúce úseky výroby, predovšetkým ku zvyšovaniu úrodnosti pôdy. To znamená orientovať plnú pozornosť melioračným a zavlažovacim prácam a celkovému zhospodárneniu investícií. S rozhodným úsilím bude potrebné riešiť otázku mechanizácie a maximálne využiť stroje a rezervy, v poľnohospodárstve zvyšovať úroveň agrotechniky a technologie. Smelšie zavádzať a rozširovať pokrokové skúsenosti vo výrobe. Podobne bude treba správne uplatniť zásadu hmotnej zainteresovanosti.
nahlad_stranky.jpg

našich družstevníkov na raste poľnohospodárskej výroby a zvyšovania jej produktivity. Ďalej skvalitniť a novými podmienkami prispôsobiť riadenie a plánovanie poľnohospodárskej výroby tak, aby rozhodne ovplyvňovalo politické a ekonomické upevňovanie družstva. Spolu s týmto posilniť poľnohospodársky úsek kvalitnými kádrami, odborníkmi a organizátormi. Ďalej zaviesť do druzstva socialistické princípy hospodárenia a energicky pôsobiť na pretvorenie myslenia našich členov družstva. Aby tak každý družstevník spojoval svoje záujmi so záujmami družstva a celej socialistickej spoločnosti.
Poukázal som na hlavné úlohy poľnohospodárskej výroby a teraz bude potrebné, aby sme všetcia pouvažovali o prednesenom referáte a upútali svoju pozornosť na naše výsledky hospodárenia v komplexnom rozbore za minulý rok 1962. Pri dobrých výsledkoch, ktoré sme docielili je treba, aby sme sa všetcia zamysleli i nad výsledky menej dobré a v budúcnosti sa pousilovali naše minulorocné neúspechy zlepšiť. Teraz prikročujem k oboznameniu rozboru hospodárenia našeho druzstva za rok 1962.

Patronát.

Pri zabezpečovaní poľnohospodárskych úloh v Jednotnom roľníckom družstve nám veľmi účinne pomáhal náš patronátny závod „Okresná správa štátnych cest Bratislava – vidiek počas celého hospodárskeho roku 1962. Nie len tým, že sa pracovníci závodu zapojili brigádne včas zdolať nárazové práce v rastlinnej výrobe družstva, ale aj tým, že nám pomohli zadovážiť sústruh, ktorý veľmi potrebovala naša nechanizačná dielňa. Záviedli nám prvotnú evidenciu v sklade mechanizačných súčiastok. Pomohli nám pri výkope ryh pre vodovodné potrubie na
nahlad_stranky.jpg

pripojku vodovodu na Jednotné roľnícke družstvo z hlavného potrubia, od sochy Urbanka až k objektom JRD. Pomohli nám bagrami pri vykopaní silážnej jamy a tiež pri zakrývani siláže. Patronátny závod svojími pracovníkmi účinne nám pomáhal aj so svojími odbornými radami pri školení o bezpečnosti pri práci v rámci Družstevnej školy práce. Za uvedenú pomoc vyslovujeme týmto srdečnú vďaku nášmu patronátnemu závodu a pevne veríme, že ich pomoc v roku 1963 bude ešte účinnejšia, čím nám pomôžu splniť plánované úlohy, ktoré máme vytýčené na rok 1963.

Brigády

Kladne musíme hodnotiť pomoc i Okresnej správy štátnych plemenárnych staníc v Bratislave, ktorých pracovníci nám boli v plnej miere nápomocní pri vypracovaní celoročného výrobného finančného plánu, ako aj pri špičkových prácach pri zbere sena. Pri týchto prácach sa najviac zaslúžil s. ing. Zaťko a Hruška.
Ďalej musíme veľmi kladne a s vďakou hodnotiť „Lesný závod v Pezinku, ktorý nám ochotne uvolnil zamestnancov svojho závodu na kosenie sena motorvými kosačkami. Taktiež nám uvolnil na prácu v našom JRD svojho zamestnanca Jozefa Hnátika na dlhodobú brigádu.
Predsedníctvo JRD v Častej vyslovuje srdečnú vďaku zamestnancovi lesného závodu s Michalovi Gabčovi, ktorý na úkor svojej dovolenky odpracoval tri týždne pri mlatbe.
Zároveň vyslovuje predsedníctvo JRD v Častej vďaku za pomoc pri zbere krmovín, ako i pri ostatných jarných a letných poľnohospodárskych prácach vďaku týmto pracovníkom a inštitúciam: 1.) Dedinskej organizácii KSS, 2.) MNV v Častej,- 3.) Výboru žien pri MN,- 4.) Riaditeľstvu Základnej deväťročnej školy,- 5. Zamestnancom Jednoty a Ľudovému spotrebnemu družstvu v Častej,- Telovýchovnej jednote „Družstevník.
nahlad_stranky.jpg

7.) Sväzarmu,- 8.) Českoslov. sväzu mládeže,- 9.) Sväzu čslov.- sovietskeho priateľstva,- 10.) Miestnej organizácii požiarnej ochrany, ako aj všetkým spoluobčanom, ktorí sa zučastnili na poľnohospodárskych prácach v Jednotnom roľníckom družstve.

Pochvalné uznanie.

Tu je potrebné ešte zvlášť vyzdvihnuť našich obetavých pracovníkov v rastlinnej výrobe, ktorí vedeli splniť svoje úlohy, ako traktoristi v nárazových prácach a v sťažených podmienkach, jak letných, tak aj v zimných a jesenných a vyvinuli všetko úsilie a pracovali v predĺžených a nočných zmenách na zvládnutie uložených úloh pri prevádzaní všetkých poľnohospodárskych prác. Za čo sa im udeľuje pochvalné uznanie.

Agronóm.

Taktiež je potrebné vysloviť poďakovanie agronomovi Jánovi Vláškovi, ktorý správne pristupoval k zabezpečeniu prípravy pôdy, a prevedeniu všetkých prác na poli v agrotechnických termínoch, ako aj samotného bezstratového zberu, kde docielili prekročenie hekt. výnosov u všetkých plodín, okrem jačmeňa a zemiakov.

Živočichár.

Poďakovanie si zasluhuje i živočíšna výroba na čele so zootechnikom Jozefom Heldom, ktorá vedela zabezpečiť nielen splnenie dodávkových povinností v jatečnom mäse, ale aj prekročila plánovanú výrobu v živočíšnej produkcii.
Komplexný rozbor hospodárenia JRD za rok 1962 vykazuje výsledky vo výrobe rastlinnej, živočíšnej a tiež i vo finančom plnení plánu. Je dôležité takto celé hospodárenie rozobrať, aby sa zistili klady a nedostatky a skryté rezervy vo všetkych odvetviach celoročného hospodárenia. Z toho vyvodené dôsledky
nahlad_stranky.jpg

budú podkladom pre hospodárenie v budúcnosti. Naše JRD splnilo túto úlohu vzorne, podľa jednotlivých druhov takto:

Rastlinná výroba.

I.Rastlinná výroba
Porovnávacia tabuľka hektárových výnosov v porovnaní s rokom:

Rok 1961 1962
Plodiny: Plán: skutočnosť: Plán: skutočnosť:
raž 20,5 15,4 21 23,13
pšenica 20,0 17,9 23,5 28,25
jačmeň oz. 27,0 22,6 - -
jačmeň jarný 22,3 22,3 23,0 21,18
repka 15,5 13,0 - -
ovos 17,0 30,0 18,0 25,95
kukurica na zrno 30,0 25,0 31,0 23,30
zemiaky 150,0 27,0 155,0 62,10

Výnosy obilia a okopanín.

Rozdiely v hektárových výnosoch:
Oziminy: Prekročenie hektárových výnosov sme docielili použitím osiva perspektívnych vysokých odrôd a to pšenice „Diana a Pavlovská“ a raži „Česká“. Dodržali sme plán hnojenia, kultúry sme v čase vegetácie riadne ošetrovali a u pšenice previedli postrek dikotexom proti burine.
Jariny: U ovsa hektárový výnos sme prekročili, ale u jačmeňa sa hektarový výnos nedosiahol, lebo pre zamokrenú pôdu nemohli sa dodržať agrotechnické termíny a sucho počas vegetácie nepriaznivo oplyvnilo hektárové výnosy, poťažne úrodnosť. Kukurica na zrno následkom studenej a mokrej jari riedko zišla, čiastočne bola napadnutá drôtovcami a veľké sucho ovplyvnilo rast tejto plodiny natoľko, že bolo nebezpečie, že nedozreje a preto bola zosilážovaná v mliečnom stave, tojest v mliečnej zralosti. Na zrno sa vybrali len niektoré úseky, kde bola kukurica dobre vyvinutá a kde dozrela.
Okopaniny: U okopanín sa tiež nedosiahli hektárové výnosy a to preto, že bola studená a vlhká jar a neskorej zase veľké horúčavy. Dosiahnuté hektárové výnosy nám umožnili, že sa mohli fondy osív a krmív podľa potreby dotovať
nahlad_stranky.jpg

a tak zaisťovať vlastné osivo a dostatok hrmív pre živočíšnu výrobu.
Okrem horespomenutých okolností ovplyvňuje u nás hektárové vynosy i to, že nemáme zavedený pevný osevný postup a máme zamokrený chotár, ktorý bezpodmienečne vyžaduje prevedenie meliorácie. Náš chotár má nepriepustnú ílovitú pôdu, ktorá jarné vody nevsakuje, a tak nemožno dodržať agrotechnické termíny sejby. A keď príde zase veľké sucho, pôda stvrdne a sa popuká a nemožno ju riadne obrobiť. Nákupné úlohy v rastlinnej výrobe boli splnené ba i prekročené.

Vinice.

Hektárové výnosy viníc v q

1961 1962
Plán: skutočnosť plán Skutočnosť
50 14 40 26,33

Hoci sa u viníc v roku 1962 dosiahli vyššie hektárové výnosy, ako v roku 1961, predsa sa nedocielil plánovaný výnos. Napriek tomu, že vinice boli oproti minulým rokom lepšie obrobené. Chladné a dáždivé počasie v čase kvitnutia viníc zapríčinilo nedostatočné opílenie a hrozná slabo nasadili plody. Letné horúčavy síce prospeli hroznu, ale zase pre úplný nedostatok vlahy,- dĺho nepršalo,- plody sa nemohli vyvinuť a značná časť spadla a čo zostalo boli plody malé a málo šťavnaté. A v dobe oberačky nastal dáždivý i chladný čas, hrozno začalo hniť, bolo treba predčasne oberať.

Opatrenia vo výrobe rastlinnej.

Na základe získaných skúseností v rastlinnej výrobe v minulých rokoch je potrebné urobiť na zlepšenie a rast výroby tieto opatrenia: 1.) Behom dvoch rokov majú byť u nás prevedené melioračné práce asi na 400 hektárov pôdy. Potom sa zavedie
nahlad_stranky.jpg

pevný osevný postup. Najnutnejšie by bolo previesť melioráciu podĺž celého potôčka „Čertový járok, Ružového, a hlavne lúk Podvorné.
2.) Oziminy sa siali v agrotechnických termínoch, pohnojili sa podľa plánu a zasiali sa perspektívne vysokovýnosné odrody,- pšenica Diana a Pavlovická a raž Česká.
3.) U jarín a okopanín, ako i u viníc budú sa dodržiavať agrotechnické termíny na 100 %, taktiež hnojenie a ošetrovanie počas vegetácie.
4.) Podľa pridelených a dodaných ochranných prostriedkov prevedie sa postrek proti burine a hmyzu.
5.) Aby sa zlacnili práce pri obrábaní, zaplánoval sa nákup rozmetadiel umelých hnojív a obilný kombajn SK-4. Toto veľmi pomôže, lebo pri nárazových prácach niet dostatok pracovných síl. Tieto stroje sme už niekolko rokov žiadali, boli aj zaplánované, urgovalo sa ich dodanie u STS, aj u ONV, ale bezvýsledne. Dúfame, že ich v tomto roku dostaneme, aby sme mohli s nimi pracovať.
6.) Vinice podľa daných možností, pohnojíme maštalným hnojom 6 hektárov a ostatné umelými hnojivami.
7.) Pri poľných prácach sa zavedie premionovanie a to u tých, ktoré nám robili najväčšie ťažkosti. Zavedú  sa prémie časové, premie za kvalitnú prácu prevedenú v agrotechnických termínoch a za prekročenie hektárových výnosov.

Nákupné úlohy.

II. Živočíšna výroba – nákupné úlohy v r. 1963

Druh: Plán Skutočnosť Nad plán Pod plán
Jatočný HD 190 q 245 q 55 q -
Jatočný ošípané 220 q 226 q 6 q -
Úžitkový HD jalovice 280 q 91 q - 189 q
Mlieko 140,000 l 88,707 l - 51,293 l
Vajcia konzumné 90,000 ks 48,593 ks - 41,407 ks
Vajcia násadové 60,000 ks 45,496 ks - 14,504 ks

Nákupné úlohy v ŽV boli v dodávke jatočného HD a jatečných ošípaných splnené ba mierne prekročené.
nahlad_stranky.jpg

Nákupné úlohy.

Dodávka užitkových jalovíc nebola splnená, lebo brezivosť u jalovíc nebola splnená a sa v malej miere prejavila, následkom toho, že neboli pre nedostatok krmiva prikrmované a žili jedine z pastvy, ktorá bola dosť chudobná pre velké sucho. Nedostatočné skúsenosti v obore odchovu jalovíc hamujú plnenie plánu a znižujú tržby.
Mlieko nám predpísal ONV podľa plnenia plánu za rok 1961, keď boli dobré podmienky pre krmenie kráv. (siláž, smešky, lucerka) Avšak rok 1962 bol rokom suchým a nebolo z roku 1961 temer žiadneho šťavnatého krmiva. Okrem toho, nemali sme plánovaný počet kráv, lebo nase hospodárstvo prechádzalo na odchov užitkových jalovíc. (Toto ale tiež neprinieslo očakávanú rentabilitu, ako už bolo v predošlom odstavci spomenuté.)
Dodávka konzumných, ako i násadových vajec sa tiež nesplnila, lebo bol nízky stav sliepok a to z toho dôvodu, že sme sa stali členmi spoločnej hydinárne v Pezinku, ktorej sme investíčnu pôžičku postúpili a ktorá mala postupne prevziať za JRD v Častej dodávky vajec a u nás sa mal chov nosníc zlikvidovať. Pre zmenu tohto plánu, neskoro až v júli sme kúpili kurence na doplnenie stavu nosníc, ktoré sa nevydarili, pre nedostatočné krmenie a museli sa odpredať.

Opatrenia v ŽV

Opatrenia v živočíšnej výrobe kladú pracovníkom v ŽV za povinnosť zapojiť sa do zberu krmovín, aby sa zobrali včas a v dobrej kvalite. Bude treba dorobiť dostatok okopanín, aby sa mohli krmivá schutniť a tým dosiahuť väčšie prírastky na váhe. Jaloviciam sa musí čo najväčšia starostlivosť venovať, bude treba ich prikrmovať silážnými krmovinami a jadrovým krmivom, aby
nahlad_stranky.jpg

boli kondične pripravené a včas pripustené. Tým splníme plánované úlohy v roku 1963. Bude potrebné presviedčať pracovníkov v ŽV, aby používali nové pokrokové metódy krmenia a ošetrovania HD i ošípaných, (príprava krmív miešaním, zaparovanie a podávanie nápojov) Odmeňovanie v ŽV sa bude prevádzať podľa užitkovosti a od nadplánovanej výroby sa budú dávať prémie.

Mechanizácia strojný park.

III. Mechanizačné stredisko.
V roku 1962 zakúpilo družstvo jeden „Zetor“ Super 50. Ostatné traktory opravárska dielňa podľa možnosti poopravovala, takže sú práce schopné. Kedže sme značne vzdialení od obchodných stredísk, potrebujeme súrne jedno nákladné auto S5T, aby sa mohol potrebný materiál odviesť a priviesť pre družstvo. Traktory družstva boli prevzaté väčšinou od STS Štátnej traktorovej stanice pri jej likvidácii, sú už značne upotrebené a preto je i veľká poruchovosť, ktorá vyžaduje značné náklady i keď sa prevádzajú vo vlastnej dielni. Spotreba pohonných látok, hmôt PH je v dôsledku toho tiež priveľká a zaťažuje družstvo veľmi vo finančných nákladoch. Pravda je, že tohto ročné sucho, tvrdá pôda vyžadovala aj dva – tri krát toľko nákladu a práce, ako v normálnom čase.

Peňažný rozbor

IV.Rozbor peňažných príjmov a výdavkov

Druh nákladu Plán Kčs Vyčerpané Rozdiel + Rozdiel -
Priame náklady na rastlinnú výrobu 266,000.- 296,000.- - 30,000.-
Priame náklady na živočísnu výr. 275,000.- 214,000.- 61,000.- -
Všeobecné výrob. náklady 283,000.- 571,000.- 112,000.- -
Náklady na správu 162,000.- 152,000.- 3,000.- -
Náklady na výrobu 1,386,000.- 1,240,000.- 146,000.- -
Odvody:dane, poistné, úroky 358,000.- 272,000.- 86,000.- -
Prídely fondom 366,000.- 25,000.- 341,000.- -
Členom na pracov. jednot. 1,078,000.- 850,000.- 228,000.- -

Prečerpaná spotreba na rast. výrobu vznikla z nákupu osív, sadív, umel. hnojív a odmeny pracovníkov a brigádnikov.
nahlad_stranky.jpg

Finančné výsledky

Výnosy, tržby z polí, lúk viníc, sadov, ŽV a RV v roku 1962

Druh Plánované docielené Viac + Menej -
Tržby za výrobky 230,000 235,000 5,000 -
Trzby za zeleninu 54,000 32,000 - 22,000
Tržby zo sadov a viníc 1,005,000 620,000 - 402,000
Tržby v rastlinnej výr. 1,289,000 887,000 - 385,000
Tržby za zvieratá 1,169,000 768,000 - 40,000
Tržby za výrobky živ. výr. 351,000 257,000 - 94,000
Tržby zo ŽV 1,520,000 1,025,000 - 495,000
Ostatné tržby 333,000 269,000 - 64,000
Ostatné nerealizačné príjmy 50,000 193,000 143,000 -
Celkové peňaž. príj. 3,192,000 2,374,000
Peňažné príjmy docielené - 2,374,000 - -
Pripočítane zábez. fond - 13,000 - -
Príjmy dovedna - 2,387,000 - -
Náklady spolu s odvodmi - 1,512,000 - -
Zostatok na rozdelenie - 875,000 - -
Z toho prídel sociál. fondu 20,000 25,000 - -
Z toho prídel kult. fondu 5,000 - - -
Zostatok na prac. jedn.
a premie I. XI.m
- 843,000 - -
Pracov. jednot. spolu - 850,000 - -
Rozdiel ako zost. na decemb. - 7,000 - -

Finančný výsledok za rok 1962 nemožno brať za usopokojivý, i keď pre sucho boli mimoriadne sťažené a nepriaznivé podmienky pre odchov jalovíc (slabá paša) malo sa ihneď po žatve prikročiť ku prikrmovaniu chovných jalovíc a iste by sa bolo docielilo, žeby bolo viac jalovíc pripustených a súcich na odpredaj. Neodpredané jalovice prechádzajú ako vyspelé do roku 1963 a odpredajom sa zvýši trzba v živočíšnej výrobe až na budúci rok 1963. I keď teda nevznikla družstvu efektívna škoda, narušený bol finančný plán a o to nižšie i pracovné jednotky.
nahlad_stranky.jpg

Členstvo

Jednotné roľnícke družstvo v Častej má celkom 210 členov, z ktorých trvale pracuje v živočíšnej výrobe a pridrúženej výrobe debnárskej a kolárskej 35 zamestnancov. Ostatní členovia pracujú v rastlinnej výrobe a to len počas jarných, letných a jesenných poľnohospodárskych prác.
Priemerný vek členov družstva je okolo 50 – 55 rokov. Z toho je vidieť, že stav na úseku pracovných síl v našom družstve, z hľadiska pomerne vysokého veku členov nie je uspokojivý, napriek tomu, že sa každý rok sústavne robí nábor na získanie mladých pracovných síl do poľnohospodárstva v školách, rozhlasom a v televízii. Malé zárobkové možnosti, nízke odmeny priamo odpudzujú dorast a mládež i z roľníckych rodín od tohto zamestnania a preto hľadajú umiestnenie a prácu v priemyselnej výrobe hoci i v Čechách, alebo na Morave, len nie na roli dedičnej – družstevnej. Aj keď príjmu žiaci z Z9RŠ umiestnenie na roľníckych učilištiach, alebo vyučia sa v kurzoch za mechanizátorov, po skončení výučby, nevrátia sa do družstva, i keď na účet družstva sa vyškolili. Tento neutešený stav pracovných síl v poľnohospodárstve má svoje škodlivé následky i vo výrobe poľnohospodárskej v celoštátnom meradle. A niet výhľadu, že by sa táto neutešená situácia v krátkej budúcnosti zlepšila, lebo ešte zďaleka nie je rozdiel medzi poľnohospodárskou a priemyselnou výrobou vyrovnaný. V rozhlase i televízii sa veľmi ostro kritizuje tento stav a poukazuje sa aj na príčiny, ktoré väzia hlavne v tom, že dediny sú po stránke kultúrnej ešte stále dosť zaostalé, nevyjímajúc ani našu obec Častú. Nemáme kultúrny dom, niet klubu pre mládež, ani čítarne ani vyhovujúceho kina a tak ani dospelí ľudia, ani mládež nenadchádza potrebné uspokojenie. Tieto všetky kult.
nahlad_stranky.jpg

Kultúrny život

kultúrne požiadavky mestá ba i priemyselné podniky majú a poskytujú pracujúcemu ľudu a mládeži všestranné pobavenie a vzdelanie po ktorom túži i dedina. Sú pravda i objektívne príčiny, pre ktoré úroveň dedín nenapreduje tak, ako to doba vyžaduje. Je to v prvom rade finančná otázka. Okresné národné výbory nemôžu poskytovať obciam  finančné prostriedky na potrebné kultúrne a telovýchovné ciele a na upravu obcí a to z celoštátneho hľadiska a hospodárskych dôvodov. A keď sa poskytovala na uvedené potreby finančná pomoc, vyžadovala sa na zemné a neodborné práce brigádnícka pomoc občanov. A tu je druhá príčina, pre ktorú sa obce nezveľaďujú, že ani občania, ani mládež nepochopili potrebu zapojiť sa do práce a brigáde pomôcť obec kultúrne a v okrášľovaní povzniesť. Kladú sa iba požiadavky, ale pomocných rúk je málo.
Nízka pracovná morálka sa ukazovala aj pri hospodárení a poľných prácach v JRD a preto unikli aj finančné príjmy a poklesli pracovné jednotky. Či sa dá odôvodniť, že jalovice neboli prikrmované, keď nebola dostatočná paša a kondične upadli? Zatiaľ čo na poli ostalo na 2 hekt. krmnej repy a tam aj zamrzla. Hydinárska farma tiež pre nedostatok krmiva upadla, nebola očakávaná znáška vajec a mladé kurčatá trpeli podvíživu a museli sa odpredať. Takéto nedostatky iste neprispejú k dobrej povesti našeho poľnohospodárstva  a tým menej k jeho rentabilite  a tak ani nemôže poskytovať ako veľkozávod potrebné dôchodky na obživu rodín a vôbec členov družstva.

Výmera pôdy

JRD obhospodaruje 616 ha poľnohospodárskej pôdy a ostatní občania 114 ha. Z celého počtu 730 ha
nahlad_stranky.jpg

poľnohospodárskej pôdy je 358 ha ornej pôdy, 197 ha lúk a pasienkov, 55 ha viníc, 120 ha záhrad. Oproti roku 1961 sa znížil stav poťažne výmera ha poľnohospodárskej pôdy z tej príčiny, že boli rozšírené poľné cesty a značná výmera pôdy bola vyňatá na stavbu a rozšírenie objektov na sídlisku JRD. Evidencia pôdy sa podstatne zlepšila a každým rokom sa doplňuje a vylepšuje.
Stav domácich zvierat.
Jednotné roľnícke druzstvo malo v roku 1962 hovädzieho dobytka 418 ks, z toho 66 ks kráv. (Rok 1961 viď na strane 270) Ošípaných je celkom 277 ks, z toho prasníc 53 ks. odstavčát 88 ks ciciakov 134 kusov.
Sliepok bolo 1.133 ks. Oproti minulému roku 1961 sa stav podstatne znížil a to preto, že chov sliepok mal sa presunuť do spoločneho chovu v Pezinku a tak sa stav sliepok nedoplňoval a pochopiteľne ani plán sa nesplnil.
Okrem Jednotného roľníckeho druzstva naši občania, či už záhumienkari, alebo bezzemkovia vlastnia ceľkom 36 ks hovädzieho dobytka a 133 ošípaných. Ďalej vlastnia 889 kus. sliepok, 13 husí, 7 kačíc a 95 kozí. V chove domácich zvierat oproti roku 1961 nastal značný pokles.

Výstavba

V roku 1962 prevedená bola na druzstve výstavba jedného teliatnika pre   kusov a započala sa stavba silážnej jamy, ktorá sa pre nepriaznivé počasie dokončí až v roku 1963. Okrem toho zhotovená bola ohrada celého družstevného dvora pevným dróteným pletivom.

Vinice – ovocné sady

Založená a vysadená bola nová vinica na úbočí „Dubovské“ vo výmere    ha, vysadených bolo    štepov. Vinica je založená na mechanizačné obrábanie.
V záhone Grefty vysadených bolo na hornom a dolnom svahu od hradskej cesty   kus. ovocných stromov, vykácali sa staré a už neúrodné a nahradili sa…..
nahlad_stranky.jpg

Plnenie celoročných úloh.

novými dobrými sortami. Takže družstvo urobilo v tomto roku kus užitočnej investíčnej práce vo výstavbe objektov a už dokončilo plánované úlohy, má už dostatok priestoru na živočíšnu výrobu. Investíčne práce vo výsadbe nových viníc a ovocných sadov sa budú prevádzať i v budúcich rokoch.
Jednotné roľnícke družstvo tohto roku splnilo svoje úlohy vcelku dobre. Dosiahli sa dobré výsledky na úseku rastlinnej výroby a to prekročením plánovaných výnosov cirka o 4 vagóny. Podobne sa splnili úlohy i v živočíšnej výrobe a to v dodávke mäsa hovädzieho a bravčového.
Oproti roku 1961 nastalo v hospodárstve JRD určité zlepšenie o čom svedčia prekročené ha výnosy. Žiaľ tržné výsledky neboli uspokojivé a to hlavne v produkcii hrozna a čiastočne i v krmovinovej základni v kukurici a krmnej repe. Tu sa ukázali značné nedostatky a preto i finančný plán družstva vykazuje schodok oproti plánovaným výsledkom.

Miestny národný výbor

Miestny národný výbor je vrcholnou organizáciou v obci, ktorej pripadá úloha spolu s DO-KSS Dedinskou organizáciou Komunistickej strany Slovenska viesť obec po stránke politickej, hospodárskej, zdravotnej a kultúrnej. Tak ako aj v minulé roky pomocnými orgánmi sú komisie, ktoré ako prvoradé inštancie prerokovávajú všetky záležitosti politické, hospodárske a tiež i súkromné podania, žiadosti, sociálne otázky a na základe rozhodnutia komisií podávajú sa návrhy na ich riešenie rade a plénu M-N-V.

Plénum.

Plénum MNV má 27 poslancov (viď stranu 193) a zasadal pravidelne jeden krát mesačne. Na svojich zasadaniach riesili sa všetky verejné obecné záležitosti, z ktorých
nahlad_stranky.jpg

najviac času a sústavnú prácu si vyžadovala poľnohospodárska výroba. Zabezpečovali sa sezónne práce vo všetkých odvetviach výroby, aby sa tak zabezpečila prosperita družstva. I pri najväčšej starostlivosti funkcionárov MNV nedocielili sa také výsledky v poľnohospodárskej výrobe, aké sa očakávali a to nielen pre nedostatok pracovných síl, ale i vinou zlej pracovnej morálky. (viď stranu 291)
Tak isto mnoho času sa venovalo na zasedaniach pléna a komisií i otázke okrášľovania obce a úprave ulíc, a hlavne neupraveného priestranstva na hlavnej ulici 1. mája, od novej školy až po „Štát. študijnú základinu“. Na tomto úseku sa previedla úprava a výstavba chodníka len malá časť. Ostatok pre nedostatok finančných prostriedkov a pre nezáujem a neochoty občanov ostal neupravený, rozostavený a rozkopaný, ktorý neslúži ku cti a chvále našej obce.
Na zasadnutia pléna boli viackrát pozývaní i členovia spolkov, organizácií, aktivisti jednotlivých komisií. Niektoré zasadnutia boli i verejné a zúčastnilo sa na nich pekný počet občanov. Diskusia sa obyčajne rozšírila na celý problém obecného hospodárstva, na brigádnickú pomoc Jednotnému roľníckemu družstvu, na zlú pracovnú morálku a celkové zlé šafárenie v JRD a na neupravenosť obce. Pravda reči nepomáhali, bolo treba skutkov a tých bolo málo.

Rada MNV

Rada miestneho národného výboru zasedala pravidelne dvakrát mesačne. Na svojich zasedaniach riešila návrhy jednotlivých komisií, spolkov a organizácií. Zabezpečovala poľnohospodársku výrobu, výkup hospodárskych plodín, výstavbu a okrášľovanie obce.
nahlad_stranky.jpg

Rada previedla v tomto roku i kádrové obsadzovanie predajní „Jednota“. Na zasadnutia rady boli predvolávaní občania, ktorí mali pripomienky na prácu funkcionárov MNV a tiež i na prácu funkcionárov JRD. Rada mala v tomto roku 10 členov, dochádzka ich na zasedania bola dobrá 95 – 100 %.

Komisie

Pri miestnom národnom výbore je vytvorených 11 komisií a to: 1.) plánovacia, 2.) poľnohospodárska, – 3.) pre výstavbu a bytová, – 4.) rozpočtová, – 5.) kultúrno – osvetová a školská, – 6.) komisia pre obchod, – 7.) pre občianske záležitosti, 8.) pre verejný poriadok, – 9.) pre sociálne zabezpečenie, – 10.) pre cudzinecký ruch, – a 11.) rozpočtovo finančná.
Uvedené komisie v priebehu roka zasedali podľa vopred vypracovaných plánov práce, pravidelne raz za mesiac. Avšak komisia poľnohospodárska a pre výstavbu a verejný poriadok, musela zasedať i na mimoriadnych schôdzach podľa potreby, keď sa vyskytli také naliehavé úlohy, ktoré bolo potrebné súrne vyriešiť a vybaviť. Takých bolo v tomto roku nadostač a to najmä v poľnohospodárstve a pri výstavbe obce a preto tieto komisie mali najväčšiu činnosť a najširšie pole pôsobnosti. Na poľnohospodárstvo, na jeho upevnenie a lepšie výrobné výsledky sa kladie veľká váha z celoštátneho hľadiska, nakoľko doterajšie výsledky a stav v poľnohospodárskej výrobe nie je uspokojivý, neplnia sa plánované výrobné úlohy a tak dochádza k veľkým národnohospodárskym stratám, lebo mnohé poľnohospodárske produkty musíme dovážať zo zahraničia.
V komisiách je celkom 78 občanov, ako členov komisií a 37 občanov ako aktivistov.
nahlad_stranky.jpg

Spolupráca komisií bola dobrá i so samostatnými spoločenskými organizáciami, lebo takmer v každej komisii boli zapojení členovia spoločenských organizácií zastúpení, ktorí mali možnosť riešiť problémy tej ktorej organizácie priamo v komisiách.
Rozpočet Miestneho národného výboru v Častej je základom obecného finančného hospodárstva v plnení ktorého sa odzrkadľuje rast obce po stránke kultúrnej, hospodárskej a budovateľskej.
Rozpočet na rok 1962 a jeho plnenie.

Ukazovateľ: Plán Kčs Skutočnosť Plnenie %
Príjmy z funkčnej a správnej činnosti 83,800 79,617,49 95,
Dane-poplatky: Daň poľnohosp 168,000 115,426,75 68,7
Daň z príjmu obyvateľ. 3,000 2,313.- 77,1
Daň domová 52,000 52,153,20 100,2
Poplatky z bytov 2,000 1,239.- 61,9
Prídel z vyššieho rozpočtu 135,700 135,700.- 100,

Výdavky

Hospodárstvo 85,000 80,151,98 94,3
Kultúrne-sociál:Školstvo a kult. 271,700 264,386,78 93,6
Odvod do rozpoč. ONV:Reprodukcia
zákon.fondov
60,000 59,509,91 99,1
b.) Mzdový fond 29,000 27,180,- 93,7
c.) Osobné výdavky 46,800 47,402,51 101,2
d.) Mateálové výdavky 8,300 9,349,41 129,4
e.) Práce a služby 3,100 4.013,41 112,6
f.) Finančné náklady 7,700 7.825,60 101,5
Doplňkový rozp:Prevod prostriedkov z
minulého roku na opravu domov
23,000 10.905,46 47,5

Doplňkový rozp:Prevod prostriedkov z minulého roku na opravu domov    23,000    10.905,46    47,5
Plán rozpočtových príjmov MNV sa znížil oproti roku 1961 preto, že sa znížila poľnohosp. daň. Pri plánovaní výšky poľnoh. dane
nahlad_stranky.jpg

neuvážilo sa to, že sa následkom neúrody nedosiahli také výsledky v tržbe u JRD, ako sa predpokladalo. Plánované rozpočtové výdavky sa prekročili vo vnútornej správe a to na kanc. potreby a vykurovanie a osvetlenie kanc. miestností. Podobne sa prekročili výdavky i v kapitole „Vodné hospodárstvo“ a to tým, že čiastka Kčs 2.000.- nepostačovala na opravu verejných studní a udržovanie a čistenie vodných tokov.

Rozvoj obce

Rozvoj obce Častá z roka na rok nám donáša nové a nové výsledky na ktoré bol tento rok obvzlásť bohatý vo verejnej i súkromnej výstavbe. Veď naša obec svojou polohou je priamo predurčená k tomu, aby sa stala strediskovou obcou a poskytovala služby obyvateľstvu i súsedných obcí. V obci je veľmi dobre vybavené zdravotné stredisko, ktoré navštevujú občania súsedných obcí, je tu nová budova Základnej deväťročnej školy, do ktorej dochádzajú žiaci z obci Doľany, Píla a Dubová. Sú tu i dobre vybavené predajne JSD a Jednoty, žiaľ zatiaľ po stránke umiestnenia nevyhovujú, a výstavba obchodného domu sa zatial iba plánuje.

Poštový úrad

Už v minulom roku sa započala stavba nového poštového úradu na Partizánskej ulici pri šesťtriednej starej školy. Na stavbu bol vyvlastnený pozemok a časť dvora za budovou rím. kat. farského úradu, na ktorom zrúcaná bola stará maštaľ a šopa, ktorá neposkytovala pekný pohľad na okolie školy a blízkeho starobylého kostola. Budova novej pošty je jednoposchodová, bytom pre vedúceho úradníka v dvoch izbách. Úrad je dobre vybavený v prízemí a vyžadoval aj prestavbu celého telefonného vedenia v obci, ktoré bolo zvedené do podzemných kábloch a tak veľká čast telefonných stĺpoch bola odstránená a obec získala
nahlad_stranky.jpg

krajší vzhľad. Súčasne sa prebuduje celá telefonná sieť na automatický telefon. Na žiadosť súkromných osôb, zaviedla poštová správa telefon aj do bytu a bezplatne.

Nová bytovka

Bytová núdza ani v mestách, ani na dedinách nie je zažehnaná, napriek tomu, že sa toľko bytov postaví tak v mestách ako v individuálnej výstavbe aj na dedinách. A preto, keď sa nová škola plánovala, zaplánovaná bola i šesť bytová obytná budova, hlavne pre učiteľov, aby nemuseli cestovať a tak do školy dochádzať. Výstavba tejto obytnej budovy sa aj uskutočnila na ulici oproti poštovému úradu a starej školy. Nebol však dostatočný záujem o byty u učiteľov a preto MNV umiestnil v bytovke i dve neučiteľské rodiny.
Stavba tejto bytovky bola podľa plánu načas prevedená, vybavená je celým konfortom, solídne prevedená, až na to, že sa zabudlo na ventiláciu vo WC a že nemá vody, tak ako aj nová škola, na ktorú bude zapojená, až sa vyrieši otázka vodovodu, ktorý sa v budúcom roku má vybudovať, prípojkou na vodovod Píla Modra.

Súkromná bytová výstavba.

Súkromná bytová výstavba i v tomto roku prispela k zlepšeniu bytovej otázky, lebo sa v obci postavilo sedem nových domov, rodinných bytov. Táto forma výstavby dnes už naráža na veľké ťažkosti, pre získanie a nákupu stavebného materiálu a preto sa propaguje družstevná výstavba, ktorá sa u nás v obci ťažko ujíma. V mestách však je tak veľký dopyt a záujem o družstevnú výstavbu a o družstevné byty, že ich nemôžu stavebné správy a NV uspokojiť, napriek tomu, že je stavebný ruch v mestách i na dedinách tak veľký, že to v dejinách ľudstva nemá obdobia.
Nové rodinné domky dnes už i na dedinách stavajú konfortne, s celým príslušenstvom, vodovod, kúpelňa atď.
nahlad_stranky.jpg

Novým stavbám venuje sa dnes veľká starostlivosť, všade sa prevádza izolácia murov, kanalizácia a kde je potrebné i odvodnenie, aby sa zamedzilo prenikaniu vlhkosti. Staré domy neboli izolované, neboli ani k tomu potrebné izolačné prostriedky a preto zvlášť tu podhorama sú temer všetky staré domy mokré a byty, zdraviu škodlivé. No, dnes už staré domy ustupujú novým a tým i dedina dostáva novú tvár.
Bytový fond v našej obci je plne využitý je pomerne dobra veľkosť obytnej plochy na jedného obyvateľa. Domy sú vo väčšine v osobnom vlastníctve našich spoluobčanov, až na osem domov, ktoré sú vo správe MNV. Celkove sú v dobrom stave všetky obytné domy, opravám venujú dostatočnú starostlivosť, čo zvyšuje i vonkajší vzhľad obce.
Najväčším výrobným závodom v obci je Jednotné roľnícke družstvo v Častej, ktoré sa postupne rozvíja a upevňuje. Obšírne pojednanie vid na str. 290.

Závody – pekáreň

Ďalším závodom v obci je výrobňa „Západoslovenských mlynov a pekární, kde pracuje celkom 23 zamestnancov. Z uvedeného počtu 10 zamestnancov je z našej obci, ostatní dochádzajú z okolitých miest. Plán výroby chleba a pečiva sa tohto roku plnil na 109 %. Produktivitu práce zvyšovali tým, že sa zamestnanci zapojili do sociálneho súťaženia a výsledky pravidelne mesačne vyhodnotili, ako výsledky „Brigady sociálistickej práce“, ktorá je v tejto dielni vytvorená. Výrobky a kvalita sa v tejto výrobni v tomto roku značne zlepšila a tiež sa rozšíril sortiment výrobkov, čo v plnej miere uspokojuje zákazníkov našej i súsedných obcí, kam sa výrobky rozvážajú. Priemerný zárobok zamestnanca na mesiac činí: Kčs 1,320.-
nahlad_stranky.jpg

Pracuje sa na dve zmeny, na dennú a nočnú. Pracovné prostredie je hygienické a zdravotne nezávadné.

Kameňolom zrušenie prevádzky

Kameňolom v Častej bol významným výrobným závodom, kde bolo 40 robotníkov zamestnaných z našej obci a Doľán. Bol to dobrý zárobkový závod, ktorý poskytoval stále zamestnanie našim občanom. Kapacita výroby bola dosť vysoká, lebo po technickej stránke bola výroba primerane vybudovaná. Kameň mletý rôzneho druhu od 4. hod. rannej až do neskorých večerných hodín odvážali nákladné auta po celý deň na železničnú stanicu, na nové alebo opravované cesty, ba až do Bratislavy, Šamorína a širokého okolia. Výrobňa teda poskytovala dobré služby ľudu a za týmto účelom sa obetovali veľké investície na bezprašnú cestu z obce až do doliny ku kameňolomu a na elektrické vedenie a vyrobné stroje. Avšak v roku 1962 sa zistilo, že výroba je stratová a tak na základe uznesenia vyššich orgánov koncom roku 1962 výrobňa bola zastavená a zrušená. Zamestnanci z tejto výrobne boli preradení do závodu Juraja Dimitrova v Bratislave a inde. Zánik tohto závodu vzbudil značné rozhorčenie medzi zamestnancami a v širokej verejnosti zase senzáciu, lebo pri revízii sa zistilo, že prevádzka má určité vážne nedostatky a chyby, ktoré zavinili vedúci funkcionári ústrednej správy. Vinníci po zistení týchto chýb boli zatvorení do súdneho vyriešenia. Ako boli posúdení nevyšlo na javo. Ale jedno je isté, že zaniknutie kameňolomu znamená ztratu i pre obec, lebo veľká frekvencia v doprave a zamestnanie pekného počtu obyvateľov, prinášala hospodárske oživenie obce. A naša obec toto potrebuje a je jej veľkým nedostatkom, že tu nemáme zárobkové možnosti, ani tie, čo boli sa neudržali. Ako aj banícka výroba. A to všetko preto, že nemáme železnicu. Je síce stále napretrase, ale bez výsledne.
nahlad_stranky.jpg

Hľadať
Rubriky
Nálepky
Vitajte v Častej

Zobraziť Častá na väčšej mape
Správy SME
Kalendár
Október 2019
P U S Š P S N
« Júl    
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031  
Kto je online